Najviac zužitkoval svoju nenaplnenú lásku kňaz Andrej Sládkovič, kvôli nej napísal jednu z najpôsobivejších básní slovenskej poézie - Marínu. Ako evanjelický kňaz si mohol dovoliť verejne dvoriť devám - Marína Pišlová z Banskej Štiavnice ho však zasiahla najviac. Pretože povolanie kňaza nebolo priliš lukratívne, matka ju vydala za miestneho bohatého pernikára Geržu - mimochodom veľkého fešáka... Sládkoviča tento fakt tragicky zasiahol, pokúsil sa "depku" riešiť cestovaním - nepomohlo - a tak pretavil svoj žiaľ a lásku do básne Marína. Báseň napodiv nevzbudila veľkú pozornosť a autor mal veľké problémy s jej vydaním. Dnes je považovaná za najkrajšiu báseň o láske napísanú v slovenčine. Neskôr sa Sládkovič oženil a mal mnoho detí. Ale Marínu podľa všetkého "nepredýchal" - odkazy na ňu sa vyskytujú aj v jeho iných dielach.