Pekná poviedka - dá sa po nej zamyslieť nad všeličím.

Napr. aj nad tým, čo je to umenie. Alebo nad tým, aké rôzne psychologické stavy vyvolá ten istý obraz u rôznych divákov. Alebo nad tým, prečo ľudia v súkromí s úľubou čítajú, pozerajú, počúvajú veci, od ktorých sa ináč verejne dištancujú (bulvárne články, vraj "prihlúple" TV seriály, vulgárne texty raperov, porno či veľkorozmerné fotografie ľudských exkrementov...)

P.S. Videl som kedysi peknú, podľa mňa recesistickú inštaláciu v Nitrianskej galérii. "Dielo" sa volalo Žlté prdnutie: išlo o prázdnu menšiu miestnosť nalíčenú na bielo, na stenách ktorej bola žltá farba - umelec ju tam zrejme dostal tak, že do dózy s farbou umiestnil petardu - po výbuchu sa obsah rozprskol na steny. Je však možné, že tri dni jedol potravinársku žltú farbu (napr. kurkumu), potom si stiahol gate ... a ...
Umenie je skrátka božská vec, určená len pre vyvolených.