...pretože ma nedávno niečo napadlo, taký nový pohľad na vec. Dobré umelecké dielo, teda nie brakové, ale inak je jedno aké, či literárne, výtvarné, hudobné... v sebe ukrýva obrovské množstvo čohosi, čo môžeme nazvať tvorivá energia. Väčšina ľudí dokáže tú energiu iba vstrebať alebo ani to nie, pretože svoju úlohu tu hrá aj vkus. Čím sa však líši tvorivý človek od obyčajného? Tým, že na rozdiel od bežných ľudí, ktorí to dokážu maximálne vstrebávať, tvorivý človek dokáže tvorivú energiu PREMIEŇAŤ, transformovať ju na iný druh tvorivej energie. A je jedno, či sa to odohráva v rámci jednej úrovni (napr. z hudobnej na hudobnú) alebo medziúrovňovo (napr. z výtvarnej na literárnu). Takéto veci zjednodušene nazývame inšpirácia, ale tieto "premeny energie" nevyzerajú vždy tak, ako si to bežne pod pojmom "inšpirácia" predstavíme. Že niekto vidí pochmúrny film a potom napíše pochmúrny príbeh, to chápe každý, ale čo ak si niekto prečíta veselú vtipnú knihu a potom zloží, ja neviem smutnú pieseň? Ale to sa DÁ, len v takomto prípade nie je na mieste hovoriť o inšpirácii - viac to vystihuje myslím táto teória o premene energií. Tvorivú energiu v sebe neobsahujú len samotné umelecké diela, ale aj bežné veci, javy ktoré nás obklopujú, príroda. Lenže tak ako sa maliarovi ľahšie odmaľováva už namaľovaný obraz než aby maľoval podľa skutočnosti, tak myslím že aj umelcovi sa ľahšie spracováva taká tvorivá energia, ktorá už bola aspoň raz spracovaná. Z iných diel ktoré nás zaujali ľahšie akumulujeme tvorivú energiu ako keby sme mali ťahať nejakú originálnu nespracovanú (ale tej je okolo nás veľa, viac, než by ste si mysleli). Pohltiť tvorivú energiu a zase ju zo seba vydať je však základnou charakteristikou každého umelca. Zákon zachovania energie platí aj tu.