Nečítam veľmi básne, lebo ich väčšinou nepochopím. A najmä ich nekomentujem, lebo by som sa strápnila, že som nepochopila, no raz za čas mi z básne ostane nejaký pocit alebo predstava /a možno ide práve o to/. Presne to sa stalo pri čítaní tejto básne. Tak som si prečítala všetky tvoje príspevky a nemôžem sa zbaviť pocitu, že sú mi veľmi blízke. Témou. Ide z nich na mňa taký zvláštny smútok a zároveň nadhľad, neviem... Skrátka páčia sa mi, aj keď ich možno chápem po svojom. A no a čo. Najviac sa mi asi páči List Kamilovi a Človek. Sú tam myšlienky, ktorými sa často sama zaoberám. Neviem, prečo máš pri svojich príspevkoch tak málo komentárov, lebo podľa mňa sú skutočne dobré, tak preto taký dlhší komentár, aby si vedel.