Tá báseň je o vlastnostiach dvoch ľudí opačného pohlavia, muža a ženy. Muž je zázrakom toho zlého a aj keď nechce byť tým čím je, chce byť milujúcou bytosťou, ktorou sa cíti byť väčšinu času, ale aj napriek tomu to zlé, čo robí zatieňuje jeho dobré stránky. Žena sa snaží dostať ho do rovnováhy, umiestniť smerovanie jeho života tam, kde by chcela, aby sa nachádzalo. Smeruje jeho cesty podľa danej situácie muža. Keď je na tom zle, koná to čo by nemal, usmerňuje ho k dobrému poňatia života, a zas, keď dlho sa chová ako človek milý, usmerní ho na cestu troška horšiu, aby ho ľudia nezdrali. Aj keď ona sama dobre vie, že zlo v jeho podaní je zlo skutočné. On si nevie vážiť lásky a prežíva len preto, lebo žena je jeho GPS, no žena si všetko uvedomuje, ale pocit ktorým disponuje jej vnútro ju nedokáže odtrhnúť od človeka nemorálneho. Pocit potreby.