Ide o pokus o spracovanie námetu známeho zo "zľudovelej" básne Jaroslava Vrchlického Rytíř Smil. Hrdinom tohto všeobecne rozšíreného diela (sprvu vďaka prepisovaniu cez "kopirák", potom na písacích strojoch, neskôr xeroxovaných, až po dnešný necenzurovaný internet), je podobne "obdarený" junák, nielen rozmermi svojej pýchy, ale i apetítom na erotické hrátky. Dielo patrí odjakživa medzi libri prohibiti, koluje však vytrvalo medzi prostým českým i slovenským ľudom, bez ohľadu na režim, ktorý v oboch štátoch panuje, ba existuje aj jeho nahrávka hercami českého Národního divadla, uložená v Českom rozhlase v škatuli s nápisom "Nevysílat" (mám to z prvej ruky).

Tvoje dielo však takúto slávu nedosiahne. Prečo?
V básni občas pokuľháva rým, a častejšie rytmus. Je to však len nezvládnuté remeslo, to sa dá naučiť. Kazí to však dojem.
Vrchlický používa tiež vulgarizmy, ale s určitou noblesou. (Aj Ty máš v básni sem-tam záblesky vyššieho levelu vyjadrovania: pekná metafora, hodná aj Vrchlického je napr. "leštil si klas"...) Explicitné vulgarizmu posúvajú však text smerom k pornografii. A toto je literárny web, pornografia sem nepatrí.

Tvojej básničke chýba "odkaz".
Vrchlického text končí "masovou scénou", kde všetok prostý ľud sa zbehne pod kráľovským hradom a do posledného poddaného a posledného dychu sa venuje jednej z najprirodzenejších ľudských aktivít, na okolitých vŕškoch, luhoch a hájoch.

Je to otvorené nabádanie k hedonizmu ("Život prchá, přijde smrt, dopřejme si velemrd!"), čo iste mnohí čitatelia odsúdia. Vždy je to však lepšie ako nabádať mladých ľudí, aby odrezávali vyznavačom inej viery hlavy, opásavať deti výbušninami a na diaľku ich odpáliť na trhovisku, alebo ich obliecť do uniforiem a prikázať im strieľať načisto rovnakých mladých ľudí, ktorí im nič neurobili, ktorým to ich podarení páni tiež prikázali, a ktorí majú na stene svojej izby možno rovnaký plagát Johna Lennona či Boba Marleyho a v starom kazeťáku ich pesničku s veršom Make love, not war.

(Od Vrchlického sa máš ešte veľa učiť, Optos.)