Ja o koze a ty o voze: Vy tu všetci hovoríte o sile vôle jednotlivca a jej "ohromnom" vplyve na (zrejme) bezprostredné okolie indivídua - jasné, napríklad ak Jano bude dostatočne dlho úporne usilovať o Maru, tak sa mu vďaka silej vôli azda podarí ju dostať. Je to pravdepodobné. A "v drobnom" to naozaj funguje. (Sám som taký typ: čo si zaumienim, to sa mi obyčajne aj podarí.) Je to tak triviálny fakt, že škoda o tom filozofovať. A nie je to nič výnimočné. Tvoja básnička sa však zaoberá miečim iným - ľudstvom ako celkom - a jej autor by "chcel", aby sa "všetci ľudia smiali" a podľa neho "to nie je žiadna veda" vraj "stačí predsa len chcieť". Naivita tohto uvažovania je úžasná... na úrovni nezrelého decka z 1. stupňa ZŠ. Pritom neponúka nijaké riešenia. "Chcieť" nie je totiž nijaké riešenie. Každý chce totiž niečo iné - ako chceš ľudí "donútiť" aby chceli to isté. Diktatúrou lásky, alebo proletariátu, alebo vedy...? Ale to sa opakujem - svoj názor som dostatočne vysvetlil vyššie. Fundovane a z nadhľadom. Vaše reakcie ma prekvapujú, ako keby ste nevedeli po mne čítať!? Žasnem sám nad sebou, že tak myšlienkovo i formálne slabému dielku, venujem toľko svojho drahocenného času. A preto howgh, masturbujte si tu ďalej ... ale už bezo mňa. A "zlepšujte" svet .