Deni, vari nie je platonická láska skutočná? 

Viem ako to myslíš - k pravému vzťahu treba niečo viac, ale pokiaľ  zostávame na úrovni lásky, tak potom je aj tá platonická, veľmi dôležitá.

Ktosi múdry niekedy v stredoveku povedal, že je veľmi blízko zrelosti ten kto sa snaží uroniť radosť radšej druhému ako sebe, ale zrelý je ten, kto robí radosť druhým a tým robí radosť aj sebe.

Nie je masochizmus občas si pozúfať v básni, keď viem, že človek, ktorého ľúbim je možno šťastný.

A či človek má o čo prísť v tomto prípade? Určite áno, pretože ako náhle platonickú lásku zamení za dvorenie, jednak stratí platonickú lásku a vydá sa na cestu odkiaľ niet návratu. Vždy je to hop alebo trop. Ibaže v tomto prípade trop by znamenalo stratu a utrpenie.

Tak len toľko - trochu zafilozofovania. ;D

 

PS: Samozrejme Deni, Ďakujem aj tebe za koment. :D