Pokiaľ vravíš o láske vo forme vzťahu - o fyzickej láske - tak s tebou súhlasím. Áno, ako som povedal, na skutočný vzťah treba viac. Vtedy to treba zo seba dostať. A nebáť sa.
Ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná a obohacujúca. Tiež som si prežil niekoľko románikov - vzťahov atď. Samozrejme, že nič neľutujem. Občas si na niektorý spomeniem a s povzdychnutím si poviem - ach bolo to pekné, škoda že len bolo, ale čo bolo to bolo.
Nad rozliatym mliekom sa jednoducho neplače.
Aj keď možno z mnohých mojich diel niekedy vyplýva žiaľ a zúfanie, v skutočnosti je to trochu inak. Moje dielka vychádzajú z pocitov, ktoré priniesla realita, ale sú zveličené práve danou chvíľou, kedy tie pocity opisujem a cítim.
Naozaj ľudia ľutujú len to, čo neskúsili. S týmto tak isto môžem len súhlasiť, ale nie každú platonickú lásku treba hneď premieňať na vzťah.
S čím vôbec nesúhlasím, je tvrdenie, že láska je čin. O láske nemožno povedať niečo absolútne.
Láska je proste tým, čím ju robíme. Láska je taká ako si ju sami definujeme. Čím bohatší je slovník lásky, tým bohatší je aj citový život človeka.
Dôležité je predsa ľúbiť - teda cítiť lásku. V čo najväčšom množstve jej podôb. A čím viac podôb lásky uznávame o to väčším počtom ciest a spôsobov sa nám láska potom vracia.
Život ma naučil a absolútne utvrdil zatiaľ v jednej veci a tou je, že aj moje názory sa stále menia a že všetko sa mení. Možno, že o desať rokov budem mať na platonickú lásku iný názor, i keď o tom značne pochybujem.
Nedokážem si však predstaviť, že by som nemiloval toľkými spôsobmi ako teraz, keď už som tie spôsoby našiel a precítil. A každý z nich. Každý spôsob lásky ma svojím spôsobom napĺňa.
Zase som sa trošku rozpísal, ale prosto musel som reagovať, lebo téma lásky ma vždy rozprúdi.
Toto je časť môjho názoru na lásku. Aj keď som to rozprával ako pevne dané skutočnosti, viem, že mnohí ľudia to cítia a vidia inak.
Na záver len zopakujem, aj platonická láska je skutočná láska. Len treba chápať zmysel tej platoniky. ;D
Pokiaľ vravíš o láske vo forme vzťahu - o fyzickej láske - tak s tebou súhlasím. Áno, ako som povedal, na skutočný vzťah treba viac. Vtedy to treba zo seba dostať. A nebáť sa.
Ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná a obohacujúca. Tiež som si prežil niekoľko románikov - vzťahov atď. Samozrejme, že nič neľutujem. Občas si na niektorý spomeniem a s povzdychnutím si poviem - ach bolo to pekné, škoda že len bolo, ale čo bolo to bolo.
Nad rozliatym mliekom sa jednoducho neplače.
Aj keď možno z mnohých mojich diel niekedy vyplýva žiaľ a zúfanie, v skutočnosti je to trochu inak. Moje dielka vychádzajú z pocitov, ktoré priniesla realita, ale sú zveličené práve danou chvíľou, kedy tie pocity opisujem a cítim.
Naozaj ľudia ľutujú len to, čo neskúsili. S týmto tak isto môžem len súhlasiť, ale nie každú platonickú lásku treba hneď premieňať na vzťah.
S čím vôbec nesúhlasím, je tvrdenie, že láska je čin. O láske nemožno povedať niečo absolútne.
Láska je proste tým, čím ju robíme. Láska je taká ako si ju sami definujeme. Čím bohatší je slovník lásky, tým bohatší je aj citový život človeka.
Dôležité je predsa ľúbiť - teda cítiť lásku. V čo najväčšom množstve jej podôb. A čím viac podôb lásky uznávame o to väčším počtom ciest a spôsobov sa nám láska potom vracia.
Život ma naučil a absolútne utvrdil zatiaľ v jednej veci a tou je, že aj moje názory sa stále menia a že všetko sa mení. Možno, že o desať rokov budem mať na platonickú lásku iný názor, i keď o tom značne pochybujem.
Nedokážem si však predstaviť, že by som nemiloval toľkými spôsobmi ako teraz, keď už som tie spôsoby našiel a precítil. A každý z nich. Každý spôsob lásky ma svojím spôsobom napĺňa.
Zase som sa trošku rozpísal, ale prosto musel som reagovať, lebo téma lásky ma vždy rozprúdi.
Toto je časť môjho názoru na lásku. Aj keď som to rozprával ako pevne dané skutočnosti, viem, že mnohí ľudia to cítia a vidia inak.
Na záver len zopakujem, aj platonická láska je skutočná láska. Len treba chápať zmysel tej platoniky. ;D