k básni sa hádam vyjadrovať ani nemusím, všetci už všetko povedali predo mnou. je vidno, že bola písaná "v tej pravej chvíli", kedy sa búrili pocity. odzneli tu zaujímavé názory. a ja osobne sa pridávam k lubovi. platonická láska - čo je podľa mňa len odborný termín k slovu "poblúznenie" nie je to pravé. nemá to grády a už určite ani z ďaleka takú vážnosť, ako hlboká láska vo fyzickom vzťahu. preto si myslím, že používať slovo "ľúbim" v spojení s platonickou láskou je... unáhlené. myslím si, že človek prechádza od platonickej lásky k fyzickej. ale sú to dve rozdielne veci. vo fáze platonickej lásky sú dve možnosti - buď to vyjde, alebo nie. vo fyzickej láske je to už o tolerancií atď. z komentárov, ktoré tu odzneli by som usúdila: lubo je chlap, ktorý nečaká na to, že prvý krok urobí žena, lebo mu došlo, že ona ho robiť nebude, to je totiž úloha chlapa. a dušan... ktovie ako prežívaš ty platonickú lásku. možno pojem platonická v tvojom cítení nie je platonická :D ale silnejšia. Dušan vieš prečo si myslím, že sa k tvojej básni rozprúdili také debaty ohľadom lásky? lebo báseň je napísaná tak, že vyráža dych a dojíma k slzám z nešťastných citov dobráka k svojej vyvolenej, ktorú možno nebude mať, ale je aspoň šťastný, že je ona šťastná. úprimne? myslím, že niečo také je nemožné. keď raz niekoho ľúbiš - ale fakt ľúbiš, lebo na ten pocit "ľúbiš" je len toto slovo - bolí ťa, že nie si s ním. časom to prejde, možno. a praješ šťastie, to ti nechcem vyvracať, ale keby si sa neviem ako snažil a sám na seba hneval, nikdy to nebude dokonalé šťastie zo šťastia toho, koho nemáš. skrátka to mrzí a bolí. tak múze zdar, a vyves čoskoro zase niečo :)