Len pre ujasnenie: Platonická láska nie je poblúznením. To už sú dva rozdielne pojmy.

Trošku si to v svojich argumentoch premiešala pretože akonáhle hovoríme o láske slovo ľúbim nie je unáhlené.

Platonická láska je taká láska, kedy ten koho ľúbime ani nemusí vedieť, že ho ľúbime. 

To znamená, že ani nemusí prejsť k fyzickej láske. napr.: Ako keď sa v útlej mladosti zaľúbiš do herca. /podotýkam zaľúbiš - nie, že sa ti zapáči/ 

O sile tejto lásky som sa už vyjadril vyššie. A to, že niektorí ľudia tento typ lásky neprežívajú tak silno alebo ho vnímajú inak je možné. 

Ja tu ale vravím o svojom prežívaní a pokiaľ to ja takto prežívam, tak potom je takéto prežívanie všeobecne možné. A ja si myslím, že sa dá skutočne a úprimne tešiť zo šťastia druhého o to viac ak ho ľúbime. 

Sila slova "ľúbim" opäť závisí od toho ako si definuješ lásku.

A pokiaľ prejdeme k utvoreniu vzťahu, tiež nesúhlasím s tvrdením, že prvý krok je úlohou chlapa - to je prežité a stereotypné zmýšľanie. je to romantické, ale dávno to nie je pravidlom.

 

PS: Ďakujem za tvoj komentár Majka. Veľmi ma potešil. :D