Ja som nepovedal, že platonická láska sa nenaplní - len, že nemusí prejsť do fyzickej, či inej podoby - do vzťahu.
Lebo zmyslom platonickej lásky je čosi iné.
Áno, to, o čom hovoríš ty - by som mohol označiť za poblúznenie, ale ak by to bola skutočná platonická láska, tak potom by tomu objektu lásky želali šťastie. Podľa mňa treba veľmi opatrne narábať s pomenovaniami. Platonická láska a poblúznenie atď. veď sa to dá krásne rozlíšiť.
Len akonáhle si to rozlíšime, zistíme, že mnohí by potom museli povedať, že takú lásku necítili.
A odmietam tvrdenie, že 70% normálnych žien prestane baviť dobíjanie muža.
Toto je úplne nezmyselný údaj, ktorý sa nezakladá na skutočnosti. Veď akonáhle otvoríme oči a nazrieme vôkol seba uvidíme množstvo žien, ktoré si vyslovene vydobili svoju pozíciu a trochu zveličím - uhnali svojho partnera do vzťahu. Je bežný obraz slovenského vidieka - aj v starých dielach autorov, kedy je muž často aj pod papučov.
Potom ešte nevravím o ženách, ktoré nie len, že nenápadne robili prvý krok ale okato mužov vždy obskakovali a robia to celý svoj život.
Stačí nazrieť na širší svet a na rôzne kultúry - pokiaľ vravíme o vzťahoch a láske všeobecne - a hneď by sme prišli k iným číslam. Niekede k menším a niekde k väčším.
Na záver reakcie by som podotkol:
Treba sa dobre zamyslieť nad tým, čo si predstavujeme pod pojmami "platonická láska" a "poblúznenie" a čo si pod tým môže predstaviť niekto druhý. A nezamieňať si ich, pokiaľ sme si ich už vyčlenili.
Čo sa týka vzťahov, tak môj názor je, že na osobnostnej úrovni sú si muži a ženy úplne rovní a rovnocenní.
Reálne by som zo svojho pohľadu vyzdvihol cenu žien. V mnohom mužov v živote prevyšujú, ale práve preto je úplne scestné ukladať právo prvého kroku ktorejkoľvek zo strán.
Proste prvý krok príde vtedy, keď sa na jednej strane stane pocit lásky alebo túžby už nezvládnuteľný. A tento krok môže spraviť ako muž tak i žena, bez toho, že by to bolo považované za nenormálne. Vlastne to podľa mňa je aj bolo vždy bežné.
Ja som nepovedal, že platonická láska sa nenaplní - len, že nemusí prejsť do fyzickej, či inej podoby - do vzťahu.
Lebo zmyslom platonickej lásky je čosi iné.
Áno, to, o čom hovoríš ty - by som mohol označiť za poblúznenie, ale ak by to bola skutočná platonická láska, tak potom by tomu objektu lásky želali šťastie. Podľa mňa treba veľmi opatrne narábať s pomenovaniami. Platonická láska a poblúznenie atď. veď sa to dá krásne rozlíšiť.
Len akonáhle si to rozlíšime, zistíme, že mnohí by potom museli povedať, že takú lásku necítili.
A odmietam tvrdenie, že 70% normálnych žien prestane baviť dobíjanie muža.
Toto je úplne nezmyselný údaj, ktorý sa nezakladá na skutočnosti. Veď akonáhle otvoríme oči a nazrieme vôkol seba uvidíme množstvo žien, ktoré si vyslovene vydobili svoju pozíciu a trochu zveličím - uhnali svojho partnera do vzťahu. Je bežný obraz slovenského vidieka - aj v starých dielach autorov, kedy je muž často aj pod papučov.
Potom ešte nevravím o ženách, ktoré nie len, že nenápadne robili prvý krok ale okato mužov vždy obskakovali a robia to celý svoj život.
Stačí nazrieť na širší svet a na rôzne kultúry - pokiaľ vravíme o vzťahoch a láske všeobecne - a hneď by sme prišli k iným číslam. Niekede k menším a niekde k väčším.
Na záver reakcie by som podotkol:
Treba sa dobre zamyslieť nad tým, čo si predstavujeme pod pojmami "platonická láska" a "poblúznenie" a čo si pod tým môže predstaviť niekto druhý. A nezamieňať si ich, pokiaľ sme si ich už vyčlenili.
Čo sa týka vzťahov, tak môj názor je, že na osobnostnej úrovni sú si muži a ženy úplne rovní a rovnocenní.
Reálne by som zo svojho pohľadu vyzdvihol cenu žien. V mnohom mužov v živote prevyšujú, ale práve preto je úplne scestné ukladať právo prvého kroku ktorejkoľvek zo strán.
Proste prvý krok príde vtedy, keď sa na jednej strane stane pocit lásky alebo túžby už nezvládnuteľný. A tento krok môže spraviť ako muž tak i žena, bez toho, že by to bolo považované za nenormálne. Vlastne to podľa mňa je aj bolo vždy bežné.
Asi toľko. Ďakujem za ďaľšiu reakciu. :D