To rozprúdenie ma inak teší... :D Lubo, musím povedať, že k plnohodnotnému životu jednoznačne patrí fyzická láska a vzťah. A súhlasím aj s tým, že všetko je to dynamické. Samozrejme, že v skutočnosti sú situácie, kedy sa v človeku prejaví to živočíšne vnútro. Je tiež nemysliteľné aby človek žil asketickým a samaritánskym životom, chlebom sa odplácal za kameň a vždy nastavoval aj druhé líce. Základom tejto diskusie bolo predsa to, či je platonická láska skutočnou láskou. A to tvrdím, že proste je. A to nie je láska typu človek - nikto. To je proste často len jednosmerná láska k niekomu. Ale skutočná! Čo sa týka toho prebratia baby... Tak musím povedať, že tiež patrím do kategórie mužov, ktorý si nenechajú skákať po hlave. Väčšinou bojujem až po samotnú hranicu možností, ale na druhej strane, keď už je jasné ako sa situácia bude vyvíjať, keď už je po všetkých pokusoch atď. proste nemám problém povedať aj rivalovi bez výčitiek - tak si bol proste asi ten lepší - chvíľu to človeka zamrzí ale potom už niet dôvodu, prečo úprimne nepriať šťastie. Ak niekoho skutočne ľúbime, predsa to niečo znamená, že si ho ceníme prinajmenšom tak ako sami seba. Tak nesmieme lásku spútavať ale dopriať jej voľnosť a šťastie. Bez sebazapierania. PS: Nenávisť považujem za najsilnejší druh lásky. ;D