Platoniku a snívanie osobne beriem ako veľmi dôležité obohatenie života. Obhajujem síce skutočnosť platonického vzťahu a jeho potrebu, ale na druhej strane s tebou lubo súhlasím. Človek sa vyvíja, mení názory. Aj ja ich mením a ešte dúfam dlho meniť budem - samozrejme v rámci normy. :D Nikdy som netvrdil, že platonická láska je náhrada tej partnerskej vo vzťahu, ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná, je potrebná pre plnohodnotný život, ale zároveň pripúšťam, že pre plnohodnotný život je potrebná aj fyzická láska a plnohodnotný vzťah. Ja tvrdím, že je potrebné v správnej chvíli vášne krotiť a v správnej chvíli ich uvoľniť. Zopakujem, že čím viac podôb lásky človek prežíva, tým bohatší je jeho život. A vetu, ktorú si použil na záver, že "zajtra" už nemusí prísť - by mal mať každý človek na pamäti. O koľko by bol život energickejší a priamejší v medziľudských vzťahoch, ak by si to ľudia neustále opakovali. Neviem prečo, ale začínam mať silné nutkanie rozpracovať nejaké jasnejšie členenie lásky. Bohatšie na jej odtiene, pretože je veľa vecí, ktoré sa mi pozdávajú na argumentoch všetkých tu komentujúcich a veľa vecí, ktoré by stálo za to ešte rozobrať. A lubo ďakujem za ďalší podnetný komentár. ;D