To bol asi nejaký zlý dokument, pretože Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát viac svetla, ako Mesiac v splne :). Ale myslím, že aj napriek tomu to na Plute nevyzerá nijako veselo. Asi pre každého autora je ľahšie navodiť v čitateľovi atmosféru smútku, ako radosti a pohody a iných príjemných pocitov. Nielen preto, že veľa nadaných autorov (aj svetoznámych) bolo nespokojných a depresívnych. Je to aj v tom, že čitateľ ľahšie smútku uverí, je to pre neho prirodzenejšie. Žeby to bol tým, že aj väčšina čitateľov je negatívne naladených? Beletriu a poéziu čítajú zväčša citliví ľudia a takých nie je ťažké v dnešom otrasnom svete raniť. V každom prípade som zistila zaujímavú vec, aj keď to možno s literatúrou priamo nesúvisí, ale medzi záujemcami o astronómiu je vysoký počet ľudí, ktorí v minulosti či ešte stále trpia depresiami. Zdá sa, že ľudí, ktorých spája takáto pekná záľuba spája aj špecifické vnímanie sveta. Toto vnímanie by sa dalo zhrnúť frázou: Dobre si uvedomujem, čo sa okolo mňa deje a nie je mi z toho vôbec do smiechu.