Nešťastie mnohých detí je v tom, že rodičia neučia ich žít ale poslúchať. Sú potom ako psy odchované na vôdzke. Zrazu príde čas a voditko je preč. Nevedia sa nabažiť slobody, nevedia čo s ňou, sú s nej opite. Opite do bezvedomia. Jedného rana sa prebudia na špinavej podlahe medzi zvratkami, s horkou  pachuťou v ústach, s bolesťou hlavy a zvyškami  číchsi  telesných  tekutín  na  šatoch.  Niekomu následky opici zmiznú bez stopy, niekoho budu strašiť po celý  život. Vyrastala som bez voditka. Učili ma žít.Platom za slobodu bolo predčasné  dospievanie. Pozor, ne dospelosť! Minula som poslednú fázu detstva- bláznivú  pubertu a navždy sa zasekla v prvej fáze dospievania. Tak ako vy, Adhara. Teraz s bolesťou začínam uvedomovať že  prichádza zrelosť-aké jemné slovo! Zrazu po jari prichádza jeseň, ale ja som  nezažila leto! Vy obaja ešte ho môžete zažít, vraj je krásne!