Tiež si myslím, že chápanie poézie v tom smere, že každý v nej nájde kúsok seba, kúsok autora a kúsok bežného života je to pravé "orechové". :)

Vtedy má každé dielo naozaj niekoľko rovín a neexistuje možnosť, žeby bolo zlé alebo nepochopené. Aj keď, a tento názor musím bonznúť aj na adharu, že mnohí autori sú radšej keď v tom čitateľ nájde presne to, čo tam autor zamýšľal vložiť. 

V tomto mám stále viacrozmerný názor. A teda som rád, ak čitateľ pochopí čo som chcel povedať, no som aj veľmi rád, ak čitateľ nájde nový uhol pohľadu. 

Ale čo ma najviac teší je, že toto dielko zanechalo silnú emóciu. To je asi najdôležitejšie... Pocit, ktorý pretrvá. :) 

No a jasne, určite dačo vyves a prečítame si! ;)

Múze zdar!