Nie vždy je nízky počet komentárov znakom toho, že sa dielo nevydarilo. V tomto prípade je to skôr znakom presne opačným. Aj tí niekoľkí zarputilí a vytrvalí komentátori, ktorých by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky, teraz mlčia... Čo sa stalo? No jednoducho, nemajú čo dodať. Niekedy už proste nie je viac čo povedať a nastane ticho.. Sám som ho taktiež nemal v pláne porušiť ale keď už sa tu vyskytlo moje meno (teda za predpokladu, že nejde o nejakého iného prispievateľa :D), musel som sa ozvať :) Moje „mentálne suchoty“ mi v poslednom čase bránia niečo zmysluplné napísať a hlavne – po tejto symfónii by čokoľvek vyznelo ako dedinská polka.