Tak si po dlhšej odmlke konečne nachádzam čas komentovať aj ja. Nebudem sa vyhovárať, všetko je otázka priorít. Ale však to je vlastne jedno, svet pokojne funguje aj bez mojich pripomienok.

Nuž ale teda, pridám i ja svoju trošku, keď už som sa odhodlala. Dušan, hm. Opäť zmiešané dojmy, zrejme som všetko nepochopila, no zrejme sa to ani neočakávalo. Ťažko plne nahliadnuť do myšlienok autora a poňať všetky jeho emócie. Ale malo to čosi do seba. A ku koncu to tak fajne gradovalo, s tým, že tá celkom posledná neveršovaná veta to pribila, jak klinec poslednú latku v latríne (nie, Tvoja báseň s latrínou nič spoločné nemala, to bola len voľná asociácia na klince a drevo :)).

Tak pekne ďalej pokračuj, poctivo píš domáce úlohy a mamku poslúchaj.