Tak som rád, že si sa pristavila a že som konečne vyhodil niečo, do čoho môžeš spoľahlivo "vŕtať". :D
Mimochodom som rád, že si sa povŕtala... niektoré nedostatky veru hneď aj odstránim.
Reakcia na kritiku:
Ono to tak aj býva, že posudzujeme texty podľa nášho momentálneho mentálneho rozpoloženia, takže to tak aj beriem, hoci máš pravdu, že tento príspevok je až príliš polopate napísaný.
Ale to je typická choroba 1.časti / 1.kapitoly, kde chcem ako autor trochu rekapitulovať a zhŕňať uplynulé udalosti. Do budúcna môžem len sľúbiť, že to bude viac dialógov a menej obkecov. Hádam aj minimum zbytočností. :-)
Reakcia na život v Bratislave:
A inak, len mi nehovor, že už si zabudla na naše prvé spoločné stretnutie v Bratislave? Veď aj vtedy nás (vlastne mňa) napadli dvaja pripití mladíci. Vtedy z toho našťastie nebola bitka, ale tiež sme museli skočiť do školy, aby som si umyl krvavú peru. :D
Spomínaš si?
Tuším mám aj toto naše stretnutie niekde napísané ako poviedku - "Prvé stretnutie s Adharou". :D Možno niekedy zverejním. ;-)
Vtedy si mi povedala, že si si naozaj nemyslela, že to o čom píšem naozaj aj zažívam. A vidíš... (máme aj spoločný dobrodružný zážitok) :D
Takže aspoň vidíš, že aj keď sa tie veci naozaj stanú (a stávajú sa často), niekomu to stále pripadá neuveriteľne.
Možno ak si pri čítaní vždy spomenieš na ten kratučký incident, príde ti to celé oveľa uveriteľnejšie.
O tej depresii a frustrácii sme sa už neraz rozprávali a myslím, že tam je to veľmi variabilné, ako taký človek dopadne... Ty si dopadla ako také vrabčiatko, zatiaľ čo ja som nabral poriadny pakel sádla. :D
Je to veľmi individuálne.
V každom prípade ti veľmi pekne ďakujem za komentár. Idem si opraviť chyby a porozmýšľať nad tým, z ktorého textu spravím pokračovanie.
Tak som rád, že si sa pristavila a že som konečne vyhodil niečo, do čoho môžeš spoľahlivo "vŕtať". :D
Mimochodom som rád, že si sa povŕtala... niektoré nedostatky veru hneď aj odstránim.
Reakcia na kritiku:
Ono to tak aj býva, že posudzujeme texty podľa nášho momentálneho mentálneho rozpoloženia, takže to tak aj beriem, hoci máš pravdu, že tento príspevok je až príliš polopate napísaný.
Ale to je typická choroba 1.časti / 1.kapitoly, kde chcem ako autor trochu rekapitulovať a zhŕňať uplynulé udalosti. Do budúcna môžem len sľúbiť, že to bude viac dialógov a menej obkecov. Hádam aj minimum zbytočností. :-)
Reakcia na život v Bratislave:
A inak, len mi nehovor, že už si zabudla na naše prvé spoločné stretnutie v Bratislave? Veď aj vtedy nás (vlastne mňa) napadli dvaja pripití mladíci. Vtedy z toho našťastie nebola bitka, ale tiež sme museli skočiť do školy, aby som si umyl krvavú peru. :D
Spomínaš si?
Tuším mám aj toto naše stretnutie niekde napísané ako poviedku - "Prvé stretnutie s Adharou". :D Možno niekedy zverejním. ;-)
Vtedy si mi povedala, že si si naozaj nemyslela, že to o čom píšem naozaj aj zažívam. A vidíš... (máme aj spoločný dobrodružný zážitok) :D
Takže aspoň vidíš, že aj keď sa tie veci naozaj stanú (a stávajú sa často), niekomu to stále pripadá neuveriteľne.
Možno ak si pri čítaní vždy spomenieš na ten kratučký incident, príde ti to celé oveľa uveriteľnejšie.
O tej depresii a frustrácii sme sa už neraz rozprávali a myslím, že tam je to veľmi variabilné, ako taký človek dopadne... Ty si dopadla ako také vrabčiatko, zatiaľ čo ja som nabral poriadny pakel sádla. :D
Je to veľmi individuálne.
V každom prípade ti veľmi pekne ďakujem za komentár. Idem si opraviť chyby a porozmýšľať nad tým, z ktorého textu spravím pokračovanie.