Augustin Sokol.
34 bookface.
Úsek 34 bookface je pokračovaním úseku 33 bookface.
Pokračujem a ďalej rozprávam Marike o tom, že najdôležitejší je názor čitateľa. Veď nepíšeme iba do šuplíku pre seba. Píšeme predsa pre našich čitateľov. Spomeniem si preto aj na ďalšie dva navzájom súvisiace vtipy.
Prvý vtip:
„Do električky nastúpi kôň a v pohode sa usadí. Od sprievodcu si kúpi lístok a hneď ho zožerie.
Na ďalšej zástavke nastúpi revízor. Sprievodca ho schválne posiela za koňom. Revízor vyzve koňa, že nech sa preukáže s platným cestovným lístkom.
Kôň najprv iba hlasne zaerdží na celú električku. Potom si siahne s kopytom do vrecka a vytiahne odtiaľ mesačník.“
Druhý vtip:
„V električke sedí rómsky občan. Má dlhé vlasy, fúziská a hustú bradu.
Revízor ho vyzve, že nech sa preukáže s platným cestovným lístkom.
Občan mu odvetí: Je to vôbec možné! Ty si ma nespoznal? Mňa? Slávneho a nebojácneho Sandokana? Veď predsa aj každý hlupák vie, že Sandokan žiadny lístok nepotrebuje!
Revízor cez svoju vysielačku zavolá policajtov.
Po príchode policajtov opäť zopakuje pre občana svoju výzvu. Ten sa ale iba potmehúdsky usmeje popod fúzy a bez slova vytiahne z vrecka mesačník.
Zaskočený revízor mu ešte iba stihne na oplátku zašeptať: Sandokan, Sandokan. Zabil tigra a myši sa bál!“: {
tigre oslobodenia tamilského ílamu
http://sk.wikipedia.org/wiki/Tigre_oslobodenia_tamilsk%C3%A9ho_%C3%8Dlamu
„Tigre oslobodenia tamilského Ílamu (Liberation Tigers of Tamil Eelam alebo Tamilské tigre) bola militantná tamilská nacionalistická organizácia, ktorá viedla násilnú separatistickú kampaň proti srílanskej vláde od sedemdesiatich rokov 20. storočia až do svojej porážky v roku 2009.“
sandokan wiki
http://cs.wikipedia.org/wiki/Sandokan
http://www.youtube.com/watch?v=IPMX_2Sw7mA
http://www.youtube.com/watch?v=zGQ0epxHd8I
http://www.youtube.com/watch?v=NGjLHd6XUXM
http://www.youtube.com/watch?v=AtBZbBYV2II&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=4KXoFIKmES4&feature=related
„Sandokan je fiktívny pirát a bojovník devätnásteho storočia, ktorý sa prvýkrát objavil roku 1883 v románe Taliana Emilia Salgariho. Protagonista jedenástich dobrodružných noviel je v Juhočínskom mori známy ako Tiger Malajského poloostrova.“
} Rozdiely medzi týmito vtipmi sú zrejmé:
V priestoročase prvého vtipu sa dá do električky za jazdy naskakovať. A naopak, dá sa z nej aj vyskakovať. Lebo má iba jeden vozeň s dvoma dverami na oboch koncoch električky. Pritom tie dreve sú stále otvorené.
Keď električka dôjde na svoju konečnú zástavku, tak sa ani neotočí. Len vodič električky prejde z jej jedného konca na druhý. Potom pokračuje v jazde opačným smerom.
Po vozni chodí sprievodca, ktorý predáva a s klieštikmi štiká lístky.
Dnešná mládež si to všetko môže vychutnať už iba vo filmoch.
Naopak, vtedajšia mládež by si asi ťažko vedela predstaviť dnešné električky. Skôr by si tak ešte vedeli predstaviť električku s koňom. Vozne boli totižto najprv ťahané po koľajniciach s koňmi.
Pri písaní by sa nemalo zabúdať ani na to, že v akom poradí na seba jednotlivé príbehy nadväzujú. Síce na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Stačilo by predsa iba príbehy zoradiť chronologicky podľa dátumov ich konania. Lenže občas pri mojich myšlienkových pochodoch zapracuje aj fantastický priestoročasový stroj. Podobne, ako je tomu vo vedeckofantastických príbehoch. U mňa je to však ešte výraznejšie. Priestoročasové roviny sa mi preto občas aj poposúvajú. A týmto spôsobom sa mi aj prekrývajú. Už ani ja sám sa v tom niekedy nevyznám. Nuž a akoby sa potom v tom mali vyznať ešte aj moji čitatelia?
Pridať nový komentár