Pekný deň, bežný splav. Po počiatočných silných rečiach, že to dáme do Revišia až z Budče, sme to postupne skresali na štart z Lovče. (Na moju veľkú neľúbosť, lebo som chcela vidieť mesto, kde momentálne žijem, z riečnej perspektívy.) Úzky kajak, dvaja pádlujúci, jeden cestujúci, pardon, komandujúci. Plavba ubehla veľmi rýchlo aj napriek dvom cikpauzám a jednej pauze na džús. Vidiac rujny hradu Revištie sme frflali, čo sme si nedali ťažšiu trasu. Hron nás začul a zrejme sa rozhodol, že nám tých posledných pár metrov pekne osladí...
Miesto, z ktorého nás odviezli do Lovče a kde sme mali plavbu úspešne ukončiť. Realita však bola trošku iná...
Už na úrovni drevenice, pri ktorej sme mali vystúpiť, sme zdolávali posledné pereje. V klídku, však perejí už zopár bolo. Zrazu sa nám však do cesty postavila skala. Nestihli sme ju včas oboplávať... Čln sa na nej prevrhol nabok a posledné metre plavby sa stali bojom o život. Za plytčinou, z ktorej trčala skala, totiž nasledovala desivo hlboká voda a veľmi silný prúd.
Som neplavec, ale ako ste mohli vidieť aj na záznamoch mojich predošlých splavov, plávaciu vestu zo seba na lodi nedávam dole. Vďaka tomu som dnes ešte medzi vami. Dokonca sa mi podarilo zachrániť aj svoje pádlo, karimatku a jednu z tenisiek, ktoré som si počas plavby sušila na palube. A ako ste asi uhádli, nevysušila som...
Miesto, kde sa mi po cca sto metroch unášania prúdom podarilo vyliezť na breh.
Straty na životoch neboli žiadne, no straty na majetku už väčšie. Znečistili sme životné prostredie troma plastovými fľašami, dvoma plávacími vestami, jedným tričkom, párom gumených šľapiek, slameným klobúčikom a jednou teniskou. Ja si to ale po sebe rada pôjdem upratať, len mi povedzte, kam! Tipujem, že do Dunaja...
Aspoň som však konečne prišla na to, na čo slúži strom ovešaný topánkami, ktorý som si všimla už keď som sem pred piatimi rokmi prišla splavovať prvýkrát. Veď čo človek urobí, keď mu po vrtochoch rieky zostane už len jedna topánka? Na strom s ňou!
Najnovší prírastok na „topánkovníku“
A je to
Sušenie vecí, ktoré náš splav prežili
Comments
Pridať nový komentár
Aj "cvaknutie sa" ku splavu patrí. Kto sa občas "necvakne" jazdí pod svoje limity. Ber to ako ďalšiu skúsenosť, nie ako dôvod zanevrieť na vodu. Pekné ďalšie splavy, hoci aj s občasným "cvaknutím".
Na vodu sa zanevrieť nechystám, aj toto leto pôjdem ešte na jeden splav. Aspoň máme na čo spomínať. Mrzia ma len tie materiálne škody, ale beriem to ako poučenie, že bez barelu priviazaného o čln už na vodu nejdem.
:-)
Tiež som nechápal, prečo tam ľudia vešajú topánky... už je to jasné.
Tá perej má na svedomí dosť prevrhnutí.
Dôvod je asi, že ľudia si myslia, že sú v cieli a znížia pozornosť.
Voľakedy sa pristávalo nižšie, priamo v pereji - človek si mohol počkať na pekný záber, ako sa niekto prevrhne.
Ak vodákovi odplávu cennejšie veci, ako pádlo, vesta, vetrovka,... zvykneme rýchlo vyliezť na ten breh, popri ktorom bude rieka tiecť v najbližšej zákrute vonkajším oblúkom. Tam sa obyčajne veci zachytia, pretože prúdnica ide k brehu. Lenivejší nebežia po brehu, ale rýchlo vylejú vodu a pádlujú pri brehu k najbližšej vonkajšej zákrute s kríkmi - kde obyčajne veci nájdu. Ale stalo sa nám, že sme pádlo dohonili až po piatich kilometroch.
To je dobrý tip aj pre tie necennejšie veci... mimochodom, nevolala sa táto sekcia Splavujete rieky? Teraz sa jej názov stal dosť odveci vzhľadom na obsah.
... je to OK, oddelenie sa volá Cesty / rieky .