Charakteristika ochorenia
Pôvod: Neznámy. Vzhľadom na to, že sa šíri priamym kontaktom medzi nakazenými, zrejme to bude nejaký extrémne infekčný mikroorganizmus, ktorý sa však dosiaľ nepodarilo pozorovať
Riziková skupina: Násťroční, tzn. 11-19 rokov. Najväčší postih nastáva vo vekovej kategórii 13 až 16 rokov.
Liečba: Neexistuje. Ochorenie je smrteľné. Má niekoľkoročné trvanie a na jeho konci pôvodná detská osobnosť odumrie a je nahradená akýmsi neznámym jedincom nazývaným dospelý mladý človek, ktorý preberie opustenú telesnú schránku dieťaťa.
Prevencia: Nepredpokladá sa. Zhruba jedno percento populácie má voči nej vrodenú imunitu. Ak sa raz človek infikuje, je stratený. Nedá sa mu pomôcť. Nakoľko zákony Slovenskej republiky neumožňujú dieťaťu úplne sa vyhnúť infekčnému prostrediu (škole), na zníženie rizika je potrebné, aby sa aspoň mimo školy dieťa čo najmenej stretávalo s infikovanými či potenciálne infikovanými jedincami. Absolútne nevhodné prostredie je internát, kde je pravdepodobnosť nákazy takmer 100-percentná.
Príznaky: Táto kapitola je na dlhšie rozprávanie.Príznaky ochorenia puberty možno rozdeliť na fyzické a psychické. Fyzické postihnutia zvyčajne nie sú nijako závažné a hoci znepríjemňujú život postihnutému, so psychickými sa nedajú porovnať. Patrí sem napríklad prehnaná činnosť mazových žliaz, hormonálnych žliaz, telesné deformácie (z pekne tvarovaného dieťaťa sa postihnutý zmení na „samá ruka, samá noha“) a ďalšie.
Oveľa závažnejšie sú psychické poruchy, ktoré urobia peklo zo života rodine a nepostihnutým (tzn. nepubertálnym) priateľom. Podobne ako v prípade Alzhaimerovej choroby, pacient nič necíti a netrpí. Toto je jediná pozitívna vlastnosť tejto strašnej a bohužiaľ veľmi rozšírenej choroby. Na druhej strane, tým, postihnutí svoju diagnózu nevnímajú, tvrdia, že sú absolútne v poriadku, neutralizujú snahu rodiny o tlmenie škodlivých príznakov ich ochorenia.
Psychické poruchy:
1. Strata pudu sebazáchovy. Toto je jeden z najzávažnejších problémov puberty vedúcich v extrémnych prípadoch k predčasnej smrti, v menej extrémnych ale oveľa rozšírenejších k zhoršovaniu zdravotného stavu. Postihnutí dobrovoľne požívajú jedy zo skupiny alkoholov, vdychujú dym, alebo si jedy dokonca pichajú do žíl či fetujú. Je pritom vylúčené, že by o ich škodlivých účinkoch nevedeli, pretože sú s touto skutočnosťou dokonale oboznámení aspoň raz do roka v škole a väčšina z nich tiež doma.
So stratou pudu sebazáchovy súvisí napr. aj ich obliekanie, ktoré je naraz úplne neprimerané počasiu. Vonku môže byť len niekoľko stupňov nad nulou alebo dokonca pod ňou a puberťáčky sa veselo promenádujú v tielkach s tenkými ramienkami a s odhalenými krížami.
2. Selektívna strata pamäte. Postihnutým sa prudko zhorší pamäť, čo sa prejavuje minimálne dvoma spôsobmi: a) zhoršeným prospechom v škole a b) neschopnosťou si spomenúť väčšinu príhod zo svojho detstva. Niektorí puberťáci dokonca popierajú, že kedysi boli zdravými jedincami (tj. deťmi), čo sa prejavuje hlavne opovržlivým správaním k mladším vekovým kategóriám, nakoľko oni „medzi ne nikdy nepatrili“. Predpokladá sa tiež, že tieto straty pamäte môžu súvisieť aj s bodom 1., čiže puberťáci si nepamätajú, že vyššie zmienené látky sú škodlivé. V takomto prípade by nemuselo dôjsť k strate pudu sebazáchovy, pretože pozorovanie ukázalo niekoľko paradoxov: Ak zamierite na puberťáka strelnú zbraň, alebo sa k nemu rozbehnete s kyjakom v ruke, väčšina z nich sa správa, ako keby ten pud sebazáchovy mala. Je ale možné, že to len hrajú na oklamanie nepriateľa a v skutočnosti pud sebazáchovy nemajú.
3. Strata logického uvažovania. Je všeobecne známe, že v puberte klesá IQ a to nepriamoúmerne množstvu vírusov puberty, s ktorými jedinci prichádzajú do styku. Príklad: čím väčšia skupina puberťákov je pokope, tým menšiu celkovú inteligenciu javia. Autor štúdie si to vysvetľuje práve zvýšenou koncentráciou choroboplodných zárodkov.
Puberťáci vo všeobecnosti veľmi málo chápu príčinno-následné vzťahy. Tento fakt opäť môže nahradiť bod 1., podľa ktorého puberťáci nemajú pud sebazáchovy, lenže v skutočnosti je možné, že len nechápu príčinno-následné vzťahy – nedochádza im, že požitie jedu má za následok poškodenie organizmu.
4. Myšlienkové skraty. Puberťáci neuvažujú ako my zdraví ľudia. Pokiaľ vôbec uvažujú (čo je dosť spochybniteľné), ich myšlienky nemajú logickú následnosť. Preto sa môže veľmi ľahko stať, že pri najnevinnejšej vete utrúsenej v prítomnosti puberťákov vypukne hromové ha-ha-ha. Darmo si budete lámať hlavu nad tým, čo takého vtipného či dokonca vulgárneho ste povedali. Postihnutým pubertou totiž nastávajú zmeny v mozgovej kôre a ich neuróny sa medzi sebou prepájajú takpovediac náhodne.
5. S myšlienkovými skratmi súvisí aj niekoľko paradoxných očakávaní. Krásnym príkladom je, že puberťáci sa chcú rozmnožovať, ale zároveň sa nechcú rozmnožovať. Chcú robiť aktivity vedúce k rozmnoženiu, ale keď – celkom logicky – sa im podarí počať dieťa, sú zaskočení a zdesení.
6. Skupinkovanie. Puberťák je stádový tvor. Koncentruje sa do skupín zložených z rovnako postinutých jedincov. Autorita rodičov mu je ukradnutá – od prepuknutia choroby puberťák počúva len vodcu stáda, hoci sám si pritom myslí, že koná z vlastnej slobodnej vôle. Ak je puberťák odlúčený od svojho stáda, nemyslí na nič iné, než ako sa k nemu zase dostať. Vodca stáda je zvlášť chorý jedinec, ktorý zvyčajne ochorie na pubertu ako prvý a infikuje ostatných, ktorí sú mu potom podriadení.
7. Utlmenie receptorov: Podľa príkladu uvádzaného v bode 1. sa predpokladá, že puberťáci majú oveľa menšie vnímanie chladu, keďže sa aj za najväčších zím sú poobliekaní tak ako sú poobliekaní. Autor štúdie má vážne predpoklady si myslieť, že puberťáci taktiež dobre nepočujú, čo odôvodňuje a) úplnou ignoranciou rád od dospelých a po b) ich častým zdržiavaním sa na diskotékach, kde hladina hluku dosahuje u nepostihnutých zdravých ľudí prah bolesti. Vzhľadom na záľubu niektorých jedincov v tetovaniach a piercingu možno uvažovať o tom, že majú tiež nižšiu citlivosť na bolesť. To potvrdzuje aj ich nadmerná konzumácia alkoholu, keďže necítia, ako im tá žieravina leptá sliznice ústnej dutiny, hltana a pažeráka.
Ďalšie príznaky: Ak spozorujete niektorý s nižšie popísaných javov na sebe, s najväčšou pravdepodobnosťou ste infikovaný a choroba sa o vás už rozvíja. Hoci jedným z prejavov tejto choroby je chorobu popierať, dajte na moju dobre mienenú radu a aspoň sa rozlúčte s rodinou, kým ste ešte pri zmysloch. Poznámka: Uvedené príznaky platia pre dievčatá, nakoľko autor štúdie sa chtiac-nechtiac (jasnéže skôr nechtiac) zdržiaval najmä medzi nimi.
- Chlapcov si na chodbách školy všímate nielen preto, aby ste do nich nevrazili
- Pri pohľade na váhu si vzdychnete bez ohľadu na to, čo ukazuje
- Keď vidíte v televízii bežať telenovelu, už nemáte chuť zvracať
- Dokážete spoznať, že máte mastné vlasy
- Slovo "haluz" nepoužívate vo význame konárik
- Máte obľúbených spevákov
- Počas vystúpenia obľúbeného speváka sedíte pred obrazovkou nehybne a s priblblým zamilovaným úsmevom
- V škole na hodine sedíte s priblblým zamilovaným úsmevom a spomínate na vystúpenie vášho obľúbeného speváka
- Aj keď nemyslíte na svojho obľúbeného speváka, tvárite sa v škole priblblo (na to vás môžu upozorniť napríklad učiteľky)
- Vaši rodičia vás nejako príliš obmedzujú
Comments
Pridať nový komentár
Predstavte si, že ste otec rodiny s tromi dcérami v puberte a ženou v prechode :-)
fiamme, to je tragikomédia ako vyšitá...
Vtipne, plne presnych postrehov. Tvoja puberta musela byt zabavna, ked si ju sledovala s takym nadhladom. Mohol by to byt stredny diel trilogie: Detstvo, puberta, dospelost. Mala by si tie chybajuce dve casti napisat.
Ja som v puberte nikdy nebola. :-) Aspoň tak tvrdia rodičia, že ja som stále ešte dieťa a do dospelosti sa nechystám, pokiaľ nenájdem spôsob, ako pubertu obísť.
Detstvo a dospelosť nie sú pre mňa dobré námety, lebo ja ich nepovažujem za patologické stavy (na rozdiel od puberty).
Priblblý úsmev. =D
Ináč, veľmi dobré, smola je, že puberta čaká každého, pokiaľ v nej už nie je alebo ju už neprešiel.
Ja som pubertou s takýmito príznakmi neprešla, preto sa hrdo radím medzi to 1% "prirodzene imúnnych" ľudí. Okrem seba som však mala možnosť pozorovať len jedného človeka, ktorý dospieval bez toho, aby svojich rodičov privádzal do zúfalstva. Vlastne nie, rodičov do zúfalstva privádza asi každé dieťa. Myslíte, že tí moji boli nadšení z toho, že sa nechovám ako moji rovestníci? E-e... Prišla som na to, že rodičia vlastne nevedia, čo chcú. Alebo možno vedia a ja som len obeťou nešťastnej náhody: asi JEDINÉ puberte imúnne dieťa z celého širokého okokia sa narodí JEDINÝM rodičom zo širokého okolia, ktorí sú natoľko liberálni, že by im pubertálne šaškovanie vôbec nevadilo. Ba naopak, veľmi by ho uvítali (moja mama sa ma už roky snaží neúspešne prinútiť napríklad do odfarbenia si vlasov a používania make-upu).
Existuje este niekto, kto nepresiel pubertou a podla mienky mnohych badatelov, bol preto genialny (puberta totiz odvadza myslenie neziaducim smerom). Bol to cesky velikan Jara Cimrman. Rodicia mu totiz zatajili, ze je chlapec, aby donosil saty po svojej starsej sestre Luise. A ked mu zlomyselni spoluziaci na gymnaziu prezradili, ze je chlapec, to uz mal pubertu za sebou, pretoze dievcata maju pubertu skor.
Teraz poznam teda dvoch ludi, co nepresli pubertov, jeden bol genialny a ten druhy je iste aspon mimoriadne nadany (ked uz nechcem pouzivat silne slova). To nemoze byt nahoda :-)
Miestami vtipne, miestami prehnane. Pacila sa mi ta vec s "haluzou". =) Ale ja osobne viem rozpoznat kedy mam mastne vlasy, no napriek tomu som nikdy neprivadzala rodicov do zufalstva a v ziadnom pripade nie som to, co sa ocividne rozumie pod pubertiackou. =)
V celku sa mi to pacilo, aj ked si myslim, ze prehanas (a mna ako dievcata v pubertalnom veku sa to jemne dotklo...ze takto o nas zmyslas =P)...=D
jasné že sa ťa to dotklo, keď si ako vravíš puberťáčka nina, tak sa ťa to nemôže nedotýkať.
podľa mňa adhara vôbec nepreháňa a celkom trefne vec vystihla.
klobúk dole adhara, píšeš nádherne a navyše aj s pointou.
...a navyše nikto netvrdí, že nepatríš medzi jedno percento nás imúnnych ;-) keď hovoríš, že nie si v žiadnom prípade to, čo sa rozumie pod puberťáčkou...
A tie mastné vlasy, hm... schopnosť rozoznať to patrí podľa mňa len medzi výsadu dospelých a puberťákov. Ja si umývam vlasy v pravidelných intervaloch a nemám tušenie, aký je rozdiel medzi mastnými a nemastnými vlasmi. Keď spolužiačky na ZŠ začali hovorievať, bože, ja mám ale mastné vlasy, neveriacky som na ne vyvaľovala oči, ako to dočerta dokážu vidieť. Získanie tohto "šiesteho zmyslu" som preto zaradila medzi symptómy puberty, resp. dospievania.
Blazer, ďakujem...