Už nevyčítam. Nebojujem. Nesnažím sa zmeniť. Namiesto toho balím kufre.
Prispôsobiť sa je pekný úmysel, ale dobro neplodí. Pokiaľ si ľudia nesadnú už vo svojej podstate, mali by sa rozísť. Neustále nútenie sa ísť proti svojej prirodzenosti vedie z dlhodobého hľadiska k veľkému utrpeniu.
Vy nepočujete mňa a ja nepočujem vás. Nie je to výčitka – nevieme s tým nič urobiť. Môžeme sa síce pretvarovať, no to by bola hlúposť. Nič nedosiahnem skrývaním svojho vystupujúceho nedostatku, Radšej nájdem niekoho, do koho priehlbiny zapadne. Dva ploché povrchy zdanlivo dobre držia pri sebe, no príde prvá víchrica a nebudú sa mať o čo navzájom zachytiť. Rozmetá ich to. Našťastie, iných ľudí s plochým povrchom je veľa a preto odlúčení jedinci nebudú mať problém nájsť si nové spojenie. Rovnako ploché a nestále, ako bolo to predtým.
Ak ste chorí, nehľadajte zdravého človeka, pretože hoci vás istý čas strpí, neuľahčí vám. A už vôbec nehľadajte človeka s rovnakou chorobou, pretože ten tú vašu len prehĺbi. Hľadajte niekoho, kto má opačnú chorobu, kto vytvára abnormálne veľa čohosi, čoho máte vy nedostatok alebo naopak. Príroda má všeobecne snahu neutralizovať. Oveľa silnejšie pri sebe držia častice s opačným nábojom, ako tie bez náboja. Je ale pravda, že tie bez náboja sú slobodnejšie. Všetko niečo stojí. Až keď zistíte, že taký človek neexistuje, hľadajte liečiteľa.
Zakrývam svoje hrany, pretože nehľadám, len prechádzam. Nechcem vás poškriabať a vy by ste sa mali snažiť o to isté. Dovoľte, aby sme okolo seba prekĺzli bez zranení. Aby sme sa nenechali dlho trápiť potláčaním svojich podstát a vzdialili sa od seba tak rýchlo, ako sa len dá.
Dokážem pochopiť, ale nedokážem odpustiť.
Comments
Pridať nový komentár
Hm, zaujímavé myšlienky. Páčila sa mi tá s tým zapadaním nerovností a rovnými plochami. A tiež sa mi páči posledný odstavec, hoci s poslednou vetou sa nestotožňujem. Inak, zaujímalo by ma, nakoľko si s tým všetkým stotožnená Ty. Či je to celkom o Tebe, alebo je to len všeobecná úvaha.
Díky. Musím priznať, že s týmito názormi som dosť stotožnená. Aj s poslednou vetou, ktorá je ale citátom odinokiaľ (avšak tiež mojím ).
Toto je úvaha z cyklu "Mne sa tak strááááááášne nechce písať diplomovku".
No tak to úplne chápem. :D Ja som sa v piataku ponáhľala s dokončením románu, aby som sa mohla venovať diplomovke.... no či som si nezačala poviedku do CeFy? :D Všetko lepšie, než diplomovku písať. :) Joj, želám Ti, aby si to mala čím skôr úspešne za sebou.