Články v kategórii Kope vás múza
Som človek zmätený.
Predčasne sotený do sveta, ktorého fungovanie nedokáže pochopiť.
Nie všetko sa dá chápať.
Rozpoltený medzi túžbou a realitou, uväznený v zradnej sieti naivných predstáv o živote.
A predsa túžim žiť.
Hoci žiť znamená vstúpiť do močiara, cítiac, ako mi chladná voda oblizuje…
ĽÚBIM ŤA!!! !!! !!!
Ten výkrik uložím si v duši.
Éter by ho prijal,
nie tak tvoje uši.
Príliš sú ďaleko.
Stromy v ceste stoja.
A ja by tak rada,
rada bola tvoja.
A keď sa nám včera
oči stretli v chvíľke,
života slasť celá
zmestila sa v byľke.
Tej maličkej,
ale...,
vedela som presne -
Ľúbim neskonale!
Básničky, básničky.
Teraz treba činy!
V noci som si už dosť užila periny.
Nielen v teple peria rodia sa dejiny.
Idem si vymiešať krčah z ľudskej hliny.
Kohože to dneska budem modelovať?
Akýže kvietoček na krčah maľovať? ...
Veršík
Ktože to k nám ide?
Do dvier strčil nôžku...
Hľa, veršík vcupital.
Chce potešiť trošku.
Usmieva sa, šibal:
"Vari som už chýbal?"
Že nám hojí rany,
nevie o tom ani.
Trošku z nás
Chlebík mám na stole.
Z neho si do vôle
ulomím spomienok.
Keď túžby plamienok
v srdci mi zahorí.
Aspoň, že spomínať
ľúbosť mi dovolí.