Články v kategórii Kope vás múza
Chlapec zbierajúci rozkvitnuté kvety Netuší, že láskyplný pohľad matky Stratí sa v nenávratne mystických riek A kvety zvädnú, a chlapec podrastie Nebude už viac zbierať sedmikrásky... Len minie všetky drobné na poslednú ružu Pre prvú skutočnú lásku, ktorá ho nechala Stáť pred hradom z piesku.…
Tak som sa nechala ukecať. Nepomohli ani presvedčivé argumenty, že neviem tancovať, že nemám partnera, že nie som spoločenská, a že – nemám šaty. Tomu plesu sa nevyhnem.
Veď koniec-koncov, kto povedal, že musím vedieť tancovať (prečo všetkých nezabaviť pohľadom na môj TANEC), že musím mať partnera…
Odpustenie snáď, veď ja vás mám rád!Nechcem už viac tým byť,kým som býval.Keď som pred všetkýmiprázdne fľaše skrývala hanbil sa,pretože pijem.A myslel, že toto je to naj,že nič krajšie už nikdy nezažijem.Omyl bol pravdou, dnes to viem...A všetko, všecičko ľutujem.Bolí ma, že ste kôli mne všetci…
Dlhé knihy sa vraj dnes nečítajú. Všetci chcú len rýchlu akciu, prudké zmeny, niečo, čo udrží pozornosť unudených členov konzumnej spoločnosti zaplavených všakovakými inými možnosťami rozptýlenia. Nad týmito tvrdeniami ja zostávam len v nemom úžase, pretože ja dlhé knihy MILUJEM! Nie je však dlhá…
Vo svojej nore, vo svojom hniezde, Očami sovy pozerám na okolitý svet. Celkom nehybne s pazúrmi schovanými v klbku môjho chvejúceho sa peria… Za neviditeľným oknom lemovaným kôrou stromu hľadím na život v reálnom priestore. Na to ploché ničnehovoriace svedectvo mojej duše zhmotnené v akejsi…
Bojíš sa ozveny vlastných neistých krokovNájdu ťa v kúte skrytú aj o milión rokovSo strachom upíjala všetkých opojných mokovBez možnosti vymaniť sa spod praotcovských okovTo, čo ťa ťaží ťa kludne ticho zabîjaJe hukot zbraní, keď nenávisť božia jednu po druhej nabíjaVždy klamať ťa nútia len…