Milí čitatelia Enigmablogu,
keďže som nedávno nastúpila na materskú ževrajdovolenku a moji kolegovia vyjadrili smútok z toho, že už im teraz nebudú chodiť isté pasívne-agresívne maily, ktoré síce pasívne-agresívne občas boli, ale na počudovanie im určitým zvráteným spôsobom spríjemňovali deň,…
Máme doma pterodaktyla. Alebo aspoň občas mám ten pocit.Nie, nedeje sa nič zvláštne. To sa len moja šesťmesačná dcéra zhovára s hračkami. Keď bola mladšia (je nezvyčajné u tak mladého človeka hovoriť o ranejšej mladosti), zvykla vrieskať na korytnačku. Bolo milé sledovať, aké urputné hádky zvádza s…
Zavolali ma na pohovor.Tak ma to prekvapilo, že som v bankomate nechala päťdesiat eur, ktoré som práve vytiahla. Na novú čiapku pre našu šesťmesačnú dcéru a, samozrejme, iné veci. Bežne päťdesiat-eurové čiapky nekupujem.Bola som v obchode a mala som za sebou dosť rušný deň. Akosi nezvyčajne často…
Ľudia sú svine.A kto tvrdiť by chcel čosi iné,je hlupák a naivista.No nemýľte sa, i vo mne taká istásviňa sa skrýva.Viac, či menej živá, predsa je tam,kdesi vnútri driemea ako Adamovo semänarušuje Boží plán.Čo robiť sa dá?(Však podstatné je, či sa chce.)Len otvoriť dvere dokorána vyhnať tie svine…
Neviem, s akým zámerom zverejňujete svoje diela tu na Enigme (alebo hociktorom inom blogu), ale ak túžite po spätnej väzbe, vrelo Vám odporúčam začať si ich komentovať navzájom. ;)Občas mám pocit, že každý len čaká... a potom je možno sklamaný, že nezaujal. Diela pribúdajú, ale komentáre žiadne.Je…
Bree precitla. V izbe bola stále tma, len cez okno presvitala obloha posiata žiariacimi hviezdami. Bola hlboká noc. Všade vládlo ticho. Predsa však... Vyliezla z postele. Niečo ju prebudiť muselo. Podišla k oknu a nahla sa ponad parapet. Na hradbách sa menili stráže. Jemné cinknutie štítu o múr.…
„Zaspal,“ prehodila polohlasne Bree, hľadiac na princa, sediaceho v sedle pred ňou. Chlapec sa počas celého dňa niesol na chrbte vlastného koňa, pár hodín po západe slnka sa však vek podpísal na jeho bdelosti. Ten nebolo možné oklamať. Preto sa rozhodli, že ho Bree vezme k sebe do sedla, a ak sa mu…
„Slečna Bree?“ „Záleží na tom, kto sa pýta.“ Mladá tmavovlasá žena podozrievavo stiahla obočie. „Som Leith. Poslal ma Kyros,“ mladík sa zľahka uklonil. „Ach, Kyros. V tom prípade, áno, som Bree. A tú slečnu si môžeš odpustiť.“ Žena sa viditeľne uvoľnila. „Poď za mnou, tu sa nemôžeme rozprávať. V …
Blodwen otvorila oči. V izbe bola stále tma, len mdlé svetlo mesiaca, predierajúce sa cez okno, zvýrazňovalo tmavé kontúry vecí v miestnosti. Mohli byť tak dve hodiny po polnoci. Váhavo sa posadila na posteli a započúvala sa do ticha. Zvuk, ktorý ju vytrhol zo spánku, sa však nezopakoval. Možno sa…
A že som už dlho nič nevyvesila, prispejem i ja svojou troškou. Tentokrát text piesne, samozrejme, bez hudby. :) R: Je jedna zvláštna republika, kde si kde-kto s kde-kým tyká, kde prihliada sa na hlas ľudu, na sľuby pánov, že zas lepší budú. Je jedna zvláštna republika. Tu si sa narodil, tu…
Comments
Pridať nový komentár
Súhlasím s Bielou vranou. Blbé komentáre na slová, ktoré majú zmysel.
A možno občianska vojna v Líbyi prerastie do svetovej vojny a všetci do roka pomrieme.
a možno to nebude trvať ani rok...
Všetko to závisí od kvality žinčice
Alebo od množstva múky v párkoch
Blbé komentáre na celkom serióznu vec. Je tam zmysel, hlboký ako spomínaný močiar. Všetci vstupujeme do močiara tohto sveta čistými a nepoškvrnenými. Ale potom zistime, že musíme zabíjať, aby sme prežili. Cesty späť niet, a tak zabíjame. Predovšetkým seba. Svoje čiste JA.
Veľmi výstižná skica, ani jedno slovíčko nazvyš. Ani odstrániť, ani pridať. To sa Ti podarilo.
Ďakujem :)