Články v kategórii Kope vás múza
Baránok Boží, čo sníma hriechy sveta...
Len blažený sú na hostinu pozvaný...
Farár čo hlása lásku medzi nami,
žerie mäso z obetovaného baránka...
a postí sa... chlebom a vínom...
a mi hriešny, utiekajme sa pod jeho náručie...
... Krvavé a ukrižované...
... i otvoril piatu pečať…
Počujem, ako si pochovaný milenci šepkajú ...
o hviezdach, čo možno žiaria nad nimi...
... a o dušiach, ktoré ich možno zradili,
a miesto pekla ktoré uznávali,
vybrali si nebo...
Lebo krvou zmluvu podpísalo len ich hriešne telo...
A nahých s nevyliečiteľnou anorexiou obhadyujú lupeňmi…
Je naozaj také ťažké, osudu sa vzoprieť? Je naozaj také ťažké, zatnúť zuby a konečne dospieť? Je to tak! Trúbi rýchlovlak. A v zrkadle iná tvár na mňa hľadí. Len potichu môžem spomínať, aké krásne bolo byť dieťaťom malým. Každý deň som sa z chuti smial,aj keď na svoj vek som často nadával. Každý…
Raz som sa bosými nohami prechádzal po zemi,po ktorej kráčali aj naši predkovia sloveni.A bájna rozloha tejto zeme,dnes do očí mi slzy ženie.Dnes vraj totiž...Len od Tatier k Dunajudeti slovenov bývajú.Ale nebolo tomu tak v dobách dávnych,po ktorých dnes zostalo len množstvo bájí.To len dnes duch…
Na breh potôčka deva si sadla
Jej prvá slza na hladinu mu padla
Vo veľkom smútku deva hlavu sklonila
ďalšie slzy už len do dlaní si ronila
Cez potôčik pri strome iná deva stojí
vidí devu pri brehu ako slzy roní
Spolu boli pri potôčku ver poriadne dlho
Či dajú si…
Moje oko roní tíško vrelé slzy. Tečú prúdom ako horské potoky a vypaľujú si na mojich lícach červené korytá. Stojím na moste a hľadím na hladinu Dunaja. Zapadajúce slnko farbí jeho vlny do zlatista. Poza môj chrbát už obloha nebadane temnie. Robí to naozaj nenápadne. Keby som sa nesústredil...…