Autor Pavol Chrapáň

Popri Dunaji cestička vedie,po ktorej kráča si starček v ranný to čas.Na oblohe slnce brázdi si svoju cestíčku a jemný vánok sprevádza jeho kroky.V tichosti kráča osamelo blúdiac dávnymi spomienkami.Veď kráča miestami,kde ako malý chlapec trávil toľký svoj čas.V očiach zjavujú sa mu miestami slzy,čo stekajú mu po tvári.Pusté ulice bývajú prázdnotou.Mesto ešte spí.Len starček si vykračuje spomienkami po miestach,kde to dýcha dávnou históriou.Starček sa vybral k Michalskej bráne,z jednou krás rodného mesta.Ako sa všetko zmenilo,pomyslel si starček.Krása dávnejšej doby už dávno sa pominula.Ach,kde je ta mladosť,pomyslel si starček.Je nenávratne preč.Potom sa starček vybral popri dóme svätého Martina smerom k hradu,čo stojí odveký na vysokom brale.Pohľadom svojím hľadí z výšky na svoje rodné mesto.Všetka ta dávna krása je už dávno preč.Zostala tam kdesi v diaľave krásnych spomienok.