Kontakt

(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)

„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora. Vstávam zo svojho pilotského kresla a otáčam sa čelom k ležadlu, na ktorom otočený chrbtom ku mne, odfukuje potetovaný svalovec, ktorému mám zveriť pilotovanie najnovšieho modelu gravitačnej transportnej kapsuly TK369, vesmírnej civilizácie Reticuli...

#

...zopár strán o prebúdzaní potetovaného svalovca ...

#

Asi každý z nás pozná pocit cudzích očí zapichnutých do chrbta, ktorý ma práve zalial. Pomaly, mimovoľne sa otáčam o 180 stupňov. Na čelo mi vzápätí vystupujú kropaje potu a telom mi prebehne triaška. Rýchle zvyšovanie tepovej frekvencie mi nadúva žily na spánkoch. Neschopný akéhokoľvek pohybu, so zatajeným dychom pozerám priamo do modrých očí škriatka, nasúkaného v obtiahnutej modro sivej kombinéze s batohom na chrbte, stojaceho vedľa akéhosi čudesného kresla...

‚No teda, to je ale krpáň! Je mi niečo vyše pásu a zíza na mňa, akoby som mu práve zjedol večeru. Čo keby som ho rovno ovalil po hlave a potom chytil pod krk? Možno by som z neho vytriasol niečo o tom cirkuse naokolo,‘ hodnotím situáciu a už-už sa chystám dvihnúť pravú ruku, keď z podlahy vystreľuje okrúhla stena, ale tentokrát čiastočne transparentná. Za stenou oproti rozoznávam obrysy malého krpáňa, ktorý tam naďalej stojí nepohnute, ako socha.

‚Ani to neskúšaj!‘ počujem cudzí hlas v hlave a pre istotu sa otáčam, či k nám nezavítal niekto ďalší. ‚Neskúšaj ma udrieť! Nič som ti neurobil. Teda aspoň zatiaľ...‘ pokračuje čudný hlas v mojej hlave a ja sa začínam znepokojovať...