nezbavím sa pocitu, že chcete byť ako jabezstarostne smiať saa mať sa za volamať vo všetkom niča v ničom bič buď rozprávaj - alebo kvič ak prvé vyberieš - tak hlavu vztýč pri druhej možnosti správaj sa takaby si na chliev nepriťahovala zrakpretože pocit nadobudnúť môžemeže prasa pri porážke správa…
veda vraj opisuje skutočnosť...v tom nachádzam istú podobnosť- s čím iným ako s umenímtoto svoje poznanie, dúfam, teraz vysvetlím: veda má svoje metódy- No tie má i umelec!pozoruje, porovnáva seba a tamtú vec-vyskúša, zachytí a vznikne krásatento krok premietne sado vedy zasa. Skutok pre čin…
Sú ľudia, pre ktorých oplatí sa žiťi takí, ktorých chceme zavraždiťsú takí, ktorí sú... i takí, čo majú existenciu - - a za nich ďakujem
medzi domami prebúdza sa strachkrv tuhne sťa červený laka pach bezdomovca vnára sa do útrob noci môj pocit je však blažený...nelietam - stojím na zemia z chuti sa smejem skôr ako noc premôže deň - utečiemumyjem sazajtra to zopakujema budem to ja, kto sa bude smiať plýžim sa sťa zjazvený hadpriznám…
starý básnik sadol k stoluhlavu sklonil k papieru - posledné prianie napísať chcel pozrel doluvydýchol...a napísal, že umrel
kde končí umenie a začína gýč ?Salvador Dalí ? či ohnutá tyč ? ...v ničote všetko ? vo všetkom nič ?pýta sa princ, na chrbte má bičtak krič! alebo zavíjaj...si v pekle a hľadáš raj ?rajom však peklo ovplývaako tá žltá ľalija...ktorá ma nemá... nevraví klíčsom iba báseň, pre princa gýč
v úspechu neúspecha ako tomu bývav neúspechu úspech -rád sa ukrýva v šťastí je neštastiev smiechu je žiaľv kráľovi žobrákktorý je kráľ tak hľadám svoj úspech v neúspechu i jametóda zdá sa byť dialektická...až po hlbšom nahliadnutí vynorí sa cnosť- "nehľadať v nezmyselnosti - nutnú súvislosť"
rozmýšľali čo zvestovaťkaždý chcel byť inýiba o jednom bude moja reč tí ktorí mysleli, bojovaliznásilňovali, milovali tí ktorí nie z kameňaale z božieho tela vzišliz bytia, ktoré zánikom im bolo už na začiatku a tak som prišiel jaaby som ospieval ich slávua opýtal sa - načo im bol život dobrýviem…
Toľkí už chceli byť originálniaž spadli do množiny nezaujímavýchjama z ktorej niet únikunik však nemôže vedieť či do nej patrí... tak teda spievajmena nezmyselnú hudbu autoríttancujme - veď za klavírom sedí tenčo vyškrabať sa z jamy chcea prvé husle hrám vám ja tancujem a zabávam saveď iba o tom to…
nienechcem patriť k vám vy hnilé deti človekavy hybridné stvorenia kozmulen vylepšenia tráviacej a vylučovacej rúrynič viacmám vás plné zuby prehovoril hlasbohužiaľ jeden z vás
Comments
Pridať nový komentár
konecne niekto kto ma na svet rovnaky nazor ako ja...
Vy obaja zrejme patrite do plemena ľudí, čo nie sú spokojní z ničím, čo všetko ofrflú a skritizujú. Všetko je na nič, všetci sú blbci. Popritom nespravíte nič, čo by bolo alternatívou tomu blbému, neviete ponúknuť žiadne konštruktívne riešenie ani len konštruktívnu kritiku. Tak aspoň nebudte pokrytcami a otvorene dištancujte sa od ľudí, a zároveň sa vzdajte aj pohodlia a výdobytkov civilizácii, ktoré sú vyrobene tými blbými ľuďmi, ktorými pohŕdate.
Okrem toho, že máš naozaj zlú gramatiku (ak si cudzinec - tak je úctyhodná) - máš aj veľmi zlý úsudok, povedal by som, že sa pohybuje tak na úrovni 16 - 19 ročného - priemerného stredoškoláka, na čom nie je samozrejme nič zlé, no byť tebou, počkám - kým sa tvoje "vnímanie cudzej výpovede" posunie o niečo vyššie (aspoň ešte tých 6-7 rokov) a až potom začni s komentovaním, nakoľko si význam uchopil naozaj iba povrchne a nastal jav - aj na základe ktorého vznikajú moje básne...
Teší ma, že si si báseň prečítal, rád by som ti ju aj interpretoval (keď už nastalo také neporozumenie), ale stratila by tým to, čo z nej robí To, čo nechcem pomenovať.
Dúfam, že raz pochopíš! Mier s tebou...
Šidlo sa zapichlo.
Chápem to podľa narážky ohľadne pravopisu-je to podpásovka, nezávisle od toho, či som cudzinec alebo nie som. Komentár nie je autorský príspevok. V príspevku je dôležitá aj forma, aj obsah. Komentáre píšu čitatelia, obyčajné smrteľníci a ide tam hlavne o myšlienky. Prečítala som prakticky všetky tvoje hlboko myslené príspevky, ale pri všetkej snahe môj priemerný mozog nenašiel v nich ani náznak rešpektu alebo vďačnosti voči ľuďom a ľudstvu. Vďaka ktorému môžeš sedieť na stoličke, pozerať sa do obrazovky počítača a ťukať do kláves.Ťažko asi nájdem empatiu v slovách, ktoré definujú človeka ako len vylepšenia tráviacej a vylučovacej rúry.
A čo sa týka narážky na vek, tak práve s tvojich diel mam pocit, že pochádzajú od nacť-ročného teenagera, pozerajúceho sa na svet spod kapucni, ako vystrašená korytnačka spod panciera. Ktorý schováva svoju neistotu a zraniteľnosť pod maskou drsnosti. Keď dožiješ mojich rokov, tak dúfam že získaš potrebný nadhľad, aby si po rokoch pozrel na svoje dnešné verše inými očami.
prehovoril hlas
bohužiaľ jeden z vás
- nie je toto ten hľadaný nadhľad?
to už nechajme na vranu
Teší ma, že čítaš, to čo sem vkladám.