nezbavím sa pocitu, že chcete byť ako jabezstarostne smiať saa mať sa za volamať vo všetkom niča v ničom bič buď rozprávaj - alebo kvič ak prvé vyberieš - tak hlavu vztýč pri druhej možnosti správaj sa takaby si na chliev nepriťahovala zrakpretože pocit nadobudnúť môžemeže prasa pri porážke správa…
veda vraj opisuje skutočnosť...v tom nachádzam istú podobnosť- s čím iným ako s umenímtoto svoje poznanie, dúfam, teraz vysvetlím: veda má svoje metódy- No tie má i umelec!pozoruje, porovnáva seba a tamtú vec-vyskúša, zachytí a vznikne krásatento krok premietne sado vedy zasa. Skutok pre čin…
Sú ľudia, pre ktorých oplatí sa žiťi takí, ktorých chceme zavraždiťsú takí, ktorí sú... i takí, čo majú existenciu - - a za nich ďakujem
medzi domami prebúdza sa strachkrv tuhne sťa červený laka pach bezdomovca vnára sa do útrob noci môj pocit je však blažený...nelietam - stojím na zemia z chuti sa smejem skôr ako noc premôže deň - utečiemumyjem sazajtra to zopakujema budem to ja, kto sa bude smiať plýžim sa sťa zjazvený hadpriznám…
starý básnik sadol k stoluhlavu sklonil k papieru - posledné prianie napísať chcel pozrel doluvydýchol...a napísal, že umrel
kde končí umenie a začína gýč ?Salvador Dalí ? či ohnutá tyč ? ...v ničote všetko ? vo všetkom nič ?pýta sa princ, na chrbte má bičtak krič! alebo zavíjaj...si v pekle a hľadáš raj ?rajom však peklo ovplývaako tá žltá ľalija...ktorá ma nemá... nevraví klíčsom iba báseň, pre princa gýč
v úspechu neúspecha ako tomu bývav neúspechu úspech -rád sa ukrýva v šťastí je neštastiev smiechu je žiaľv kráľovi žobrákktorý je kráľ tak hľadám svoj úspech v neúspechu i jametóda zdá sa byť dialektická...až po hlbšom nahliadnutí vynorí sa cnosť- "nehľadať v nezmyselnosti - nutnú súvislosť"
rozmýšľali čo zvestovaťkaždý chcel byť inýiba o jednom bude moja reč tí ktorí mysleli, bojovaliznásilňovali, milovali tí ktorí nie z kameňaale z božieho tela vzišliz bytia, ktoré zánikom im bolo už na začiatku a tak som prišiel jaaby som ospieval ich slávua opýtal sa - načo im bol život dobrýviem…
Toľkí už chceli byť originálniaž spadli do množiny nezaujímavýchjama z ktorej niet únikunik však nemôže vedieť či do nej patrí... tak teda spievajmena nezmyselnú hudbu autoríttancujme - veď za klavírom sedí tenčo vyškrabať sa z jamy chcea prvé husle hrám vám ja tancujem a zabávam saveď iba o tom to…
nienechcem patriť k vám vy hnilé deti človekavy hybridné stvorenia kozmulen vylepšenia tráviacej a vylučovacej rúrynič viacmám vás plné zuby prehovoril hlasbohužiaľ jeden z vás
Comments
Pridať nový komentár
fajné
Hm. Ako celok ma to až tak neohúrilo (ok, asi vec vkusu), ale tá posledná strofa je veľmi fajn. Tá myšlienka a to, ako si ju vyjadril - v tých posledných dvoch veršoch - má to čosi do seba.
No.. niektoré verše podľa mňa trochu „průšvih“ ..tie pre mňa kazia celkový dojem ale smerom k záveru sa mi to páčilo viac :) hlavne s tým, „že keď už to má v hlave vypatlané, tak nech radšej mlčí alebo sa aspoň tvári rozumne“ :D – odpusť ak môj voľný preklad nie je úplne presný. Ale sranda, že ten záver píšeš v ženskom rode.. tam si sa prezradil, že to je asi myslené voči konkrétnej osobe :P