Sedí.Len tak sedí.Sám a v kúte.Sliedi, či snáď nezhynie mu pohľadna nezhliadnuteľnom.Čaká.Dym z cigarety už naplnil celú miestnosť.Slepá hmla nenachádza únikový východ,a tak, čaká s ním.Mlčky a predsa sa jej spáry zarývajú do tajných útrob stien.Slza.Nie smútku, ani radosti.Slza, ktorú do očí…
Rovná cesta s hrboľami.Padá.A s ním aj hviezdy.Želajte si niečo!Želajte si niečo a len sa prizerajte ako umierajú!Je krásne vidieť ich padať,ale vstať už im nepomôže nikto. Čo ak by každý zdvihol jednu hviezdu?Noc by bola dňom ,ale deň nikdy nocou a na nebi by nebolo miesta.Popadali by z neho snáď…
Atrament v kalamárizvláštnou vôňou vie omámiť.Smrť, lásku, zemaj nemé tváre blčiace prázdnotou,opíše slovami bez slov. Koľko nevyslovených a prázdnych túžobpláva v útrobách červených rúžov,dám stále nemenných? Pero...Vykupiteľ a či diabol?Každý kto písal aspoň raz priadol.
Oblečenie...S cieľom zakryť všetko krásnea snáď poodhaliť vnútro. Klamstvo. Pod šatami sme nakoniec všetci nahí. A neviditeľná symfónia duší,opantá aj telo.Len tak, bez varovania. Vo vzduchu cítiť vôňu smradua ty tu len tak sedíš.Zahalená a predsa nahá.
Už odbila posledná hodina leta a jeseň sa blíži na scénu míľovými krokmi. A ty len sedíš doma.Tajomný pozorovateľ v hrubom svetri a s čajom v ruke,opíjaš sa pohľadom spoza okna.Ach mágia stúpajúcej pary,naplň ma svojím prchavým kúzlom.Si iný ako ostatní.Vzdávaš sa posledným dúškomsvojho tepla,…
Vietor nemá rád spoločnosť. Zvlášť tú ľudskú. A tak nenápadne vyháňaní jeho slabým dychom, všetci utekajú do náručia tepla domovov.Len ja rada splyniem. V jedno, v jeden dych vypustený z dvoch úst.Spoločník ľudskej samoty, vždy vítaný a aj tak nepochopený.Suší slzy a vyfúkava bolesť vnútra.Radšej…
V kruhoch tvojej samotytancujúce lesné vílydržia sa za rukya vlasy im nečinne splieta vietor. Chodidlá bosé,osviežené v rannej rosea predsa vedia udupať.
Prázdna strana.Slová utiekli do inej rozprávky,nezostala po nich ani vôňa atramentuči aspoň náznak rýh autorovej poznámky. Prázdna stranačím si si to zaslúžila?Že nie si hodnájednej vety,slova,slabiky. Prázdna stranavyrozpráva príbeh bez slov.
Len ja a ty,chladný a drevený.Naše betónové tváre splynú v jednu – kamennú, nepriestrelnú. Tma a ticho,len kvapky dopĺňajú močiar pod nami.Stála, tmavá a ľadová vodavietor ťa obdarí vlnami,a či vlnou? Myšlienky odlietajú,tak ako noc odlieta na krídlach vážky. Nebadane.
Plač!Aj tak je neskoro,nik si nespomeniestávaš sa živou mŕtvolou.Smrt hlad nezaženie,nevyrieši problémy.Plač.Ten slzy neutíši.Akurát dušu rozbolí.Priateľov už nerozlíšisv cudzej krajine, okolíPlač.Daj sa do toho!Vyplač si dušu,nech vyjde mnoho.Otázky odklušúsťa splašené kone.Plač.Duša už utiekla,…
Pridať nový komentár