Keď dobrý kohút stretne dve sliepky zoči voči,

tá jedna ho zavrhne a tá druhá skočí.

Keď skočí a trafí na to správne miesto,

opätuje jej kohút útok sľubom, o krásne hniezdo.

Plné vajec a trávy,

a sľúbi aj lásku neláskavú, do únavy.

Sliepka bude strácať pierka a výšku,

aj kurz stratí,

a o zemepisných šírkach sa už vôbec vravieť neoplatí.

Bude krákorať a prosiť „už stačí pán kohút prosím stop!“

Som taká zmorená, že nepreletím ani plot.

Potom všetky sliepky,

začnú medzi sebou najprv malé škriepky.

„Ty sprostá sliepka odutá,

myslíš, že máš na takého kohúta?“

Ďalej prídu veľké škriepky,

keď sa začnú ďobať sliepky.

Navzájom sa ďobú, do zadku i laloku,

až zostane jedna sliepka, v márach ležať naboku.

„Dobre! Dobre! Dobre sa jej stalo, dobre tak!!!“

Raduje sa jedna sliepka, „kot-ko, kot-ko, kot-ko dák.“

Ďalšia sa hneď pripája, celá chtivá vydaja.

„Vravela som, že nejde k nemu,

že je hlúpa“ a hneď dodáva,

„Ja som krajšia aj múdrejšia, všade sa to povráva!“

V kohútovej hlave víria celkom iné myšlienky,

veď jedna sliepka, to je málo, aj do slepačej polievky!