Hoc podľa neho nahlas
Stále je to márne
Dieťa kričí a z nás
je vidieť čo sa stane
Chce kričať zbohom zbraniam držiac smrteľnú v ruke
No necíti že sám je len steblom na lúke
Vždy opláchol sa, šťastný že niečo napraví
Len zabúda že pocit je trochu špinavý
Špina a zlosť a drina a žlč
Sú atribútmi strachu čo mení sa v kŕč
Temní a temnejší z výrazu tváre
Tak zdajú sa mu ľudia čo neskrotil v hlave.
Nič iné mu neostáva než začať nenávidieť
každý kúsok sveta čo vôkol neho vidieť
Krása a krv smrdia jak pot z jeho bŕv
Raz - dva spojí si zvuky, tie nechápal prv
Keď rinčia zbrane, mlčia muži
To havran jeho strachu im na nebi krúži
Hľa nezábudka dáva sa na útek
On koreňom sa smeje, nechápe ten vek
A práve osudná nadišla chvíľa
Ruka toho muža čo tak s radosťou sa bila
Lampy času mu do svedomia píšu
Keď on zabúda akú má čas príchuť.
Do jablka sváru sa ponára s bázňou
V očiach má výzor milosrdných bláznov
Muži utekajú do boja vpred
Berúc si do úst iba jeho jed
Havrany však ostali kľudné
Požerú z mozgov myšlienky bludné
Čo stalo sa nevráti vraj už nikto
On však je spokojný aj s prehratou bitkou
Konečne zdá sa že v hlave mu svitlo
Ľudia kričiac "mier"! bežia do ulíc rýchlo
A on? Milosrdný výraz sa na tvári usadil
Komu hej a komu nie, čo to už vyzradil
Úsmev sa krčí a premieňa v kŕč
Ty čo máš rozum, sa radšej skrč
Nie veru nepríde radosti deľba
Jeho veľkou radosťou je do ľudí streľba
Tak špinaví ľudia kľačiaci pri zemi
Sú dnes po prvýraz najmenej zničení
A hrdo stojaci oči im svietia
Duše im na iné bojisko letia
Pridať nový komentár