Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Myslíš si o sebe, že si femme fatale.Ja by som ti najradšej do hlavy zaťal.
Comments
Pridať nový komentár
Prvá strofa super, zaujala, potom ten Ockham a Pareto to nejak zbrzdili, všetka česť tvojej učenosti, občas je fajn aj nejakého toho velikána spomenúť, ale dvaja (aj to nie z tých najznámejších) – to je trochu priťažké čítanie pre bežných ľudí.. ale možno, že nepíšeš pre plebs ale pre vzdelancov :D v tom prípade beriem námietku späť.
No a záver tretej strofy mi zase príde príliš zjednodušený, čo nemusí byť na škodu (zaujímavo to kontrastuje s druhou), vadí mi skôr, že je to klišé.
Hmmm... opäť máličko rozbité, čo do rytmiky každá strofa trochu svojská, že? ;) Ale v zásade to nie je zlé. Aj keď, priznám sa, budem zase raz za blondínu, ja Occama/Ockhama ani Pareta nepoznám :)
Hm a klišé to možno je, už len aby sa tým klišé začali všetci riadiť. Ono je smutné, ako sa určité myšlienky otrepávajú vytrvalo bez účinku...
A zas také tie konštrukcie - ja neviem, kde na to vy, básnici, vkuse chodíte, ale to
Vklady a výbery z účtu milých slov,
z ktorých mnohé mali ostať v teple pod dekou.
sa mi dosť páčilo. A po myšlienkovej stránke aj to s tým sluhom a kráľom, má to čosi do seba. Niekedy to môže byť fakt zdanlivo bezvýznamná sprostosť, ktorá môže zvrtnúť fakty...