Kvári ma strach

keď v ruinách

Cítim ruky siahať mi na krk

Aj čvikot vtáka 

ma stále láka

zahryznúť sa do imaginárnych rúk

Krok pomalý

sa zastaví

S pokusom vetra dostať sa pod šat

A neverím sám

tebe že dá 

sa ísť tou istou cestou miliónkrát

 Keď vidieť slnko

ja rýchlo rukou

Si chránim oči preto pre lásku

Jediná chyba

je súdnosť čo chýba

Uvedomiac si že slnko je na obrázku

Milý sťa baran

chcem čeliť ranám

Ranám ktorým sa nejak nechce prísť

Čo robiť mám

sa nepýtam

 Sám predsa dosiahnem oveľa väčší zisk

Vylejem víno

na oprátky synov

A z vína mením sekundu na krv

Vietor má silu

zastaviť chvíľu

Zase sa bojím toho čo príde prv

Čudesné kosti

čriepky nevinnosti

Nevidno rozdiel ani pod lupou

Obrázok spásy

sa z ľútosti hlási

Ja vidím iba pár hladných supov

I vlastný zrak

ma zrádza tak

Že vidí i to čo vidieť ťažko sa len dá

Aj tráva kvíli

v poslednej chvíli

 Uvedomiac si že zrak sa neháda

Odvahou nazvem

myšlienky na zlé

Východisku sa  mení ruky stisk

Tak dobre viem

že nežijem

Do lámavice pošlem môj posledný list