3059

Vlastný svet básnika

 

 

Sedím v byte s rukami na počítači

a zdieľam s Tebou naše city

Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.

Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,

čírych a čistých ako živá voda,

Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.

 

Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,

Ten večný gondolier a hviezdy,

tie sú vo Veľkom voze ako doma. Pýtam sa.

 Kto moje slová v básni schová?

 

Na slávu poézie . – Na slávu Krista,

pri ktorej každá cesta, je viac než istá.

Veď koniec koncov. Všetky cesty vedú do Ríma.

Tam, kde Boha, tam kde Krista nesú na rukách.

 

Milujú ho. – Majú radi. Ty po premilovanej noci,

 aj tak odo mňa odchádzaš navždy na svitaní.

Nechávaš svoj úsmev na dotyk pier pohára od vína.

IN VINO VERITAS.

„ Vo víne hľadaj pravdu. “

 

Tú našu, pre ktorú oplatí sa žiť.

Tú, v ktorej nekalí sa naša láska na oceľ,

Ale je mäkká ako svedomie básnika,

kde všetko sa raz konči, všetko zaniká.

Pridať nový komentár

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
1
Počet nazbieraných
11

Gabriel Németh, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky : Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album, Srdce na kľúč a román Slzy pre bolesť, ktorý dostať v prestížnych i neprestížnych, vo všetkých veľkých i malých knihkupectiev na Slovensku…

Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť