lampy sú ako naše hlavy
ibaže oni svietia a my už zhasíname
všetci ale chápeme čo musíme
a tak robíme čo máme
prišla tma
čoskoro sa prebudíme
a lampy budú nemé
je tak málo času
kedy môžeme robiť to čo chceme
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
sú také krátke verše o tomako sa láme oblohaza plotom plot a za tým plotomprežila noc len samotanecháme na život čo bude so životoma gordický uzol ešte viac zamotať?
zaniesol som ťa do stratenej krajinychcel som byť nežný a nevinnýale ani jedno som nebol a až keď raz prídem tam kam musím prísťlen ti na rozlúčku pošlem listže ty si bola mojím nebom zaniesol som ťa asi až ďalekokde sa rozum súdi s človekomktorý nechce nič iba ľúbiť no ale rozum stále rád…
básnik ten má v perách bohatstvoaj v ceruzkách a prázdnom papieri píše aj keď nikto neverínakrajšiu báseň perom na pery a nedopustí omyl pokusubezhlavo dáva hlavu k hlavea pusu na pusu
kde bolo tam boloa zrazu nebolouž nikdy nebudemám to už v osude rozum je profesorškoda že nebol skôrnež naše srdcia šlicestou kde zamrzli
kalykto vie kde vzalia komu dalitoľko krásykoľko ukrývaju tvoje vlasy lucyešte raz skúsimzakričať: tu si?a z diaľky: nietak ťa len prosím o odpustenie bolisme a to bolíže sme už bolia viac nie tak ťa len prosím noci aj dninezabudni
slnko už zaspaloa hviezdy vstalitakí sme pri nich malí kým opäť zasvieticez svoje teplé ramenáty budeš stále ďalekoa navždy stratená
v očiach máš moria aj oceányvečnosť ktorej sa všetci bojímea aj keď chcem z tvojich úst počuť letozatiaľ len čítam o zime v očiach máš moria aj oceánypríď a už ostaň navekymilujem keď sme spolu samia zomieram keď sme si ďalekí
všetko čo padámusí spadnúťnež sa znovu odrazí milujem tvoju vôňu armanimilujem tvoje vlasytaké dlhé krásne a voňavéako všetko čo je pred namiza neotvorenými dverami
Pýtali sa či to bolíveriť v niečo poznačené neveroumáčali mi rany v solia ja som ti z letných polípodaroval gladiolyčervené a tajomné tak ako nov chceli aby som bol nimizapaľovať niečo čo už nehorí?predsa ešte trošku dymía tak som ti počas zimy pošepkal: to teplo príjmiso šťastím a troškou pokory …
vravela siale teraz si tichomlčala siale teraz to mám smutné na bielomneodpísal somtak trochu s pýchoutak trochu s vinouže by som bol zlodejom gladiolytie už dávno zvädligerbery a ružetie boli o ničomvždy keď kvetly loukyteba zaujímalo niečo iné a hocičo
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
V roku 2019 som sa rozprával s niekoľkými učiteľmi a učiteľkami o ich ceste k tomuto povolaniu. Som veľmi rád, že ich osobne poznám a rešpektujem ako profesionálov vo svojom povolaní. Hovorili sme o viacerých témach. Pevne verím, že čo sa nevošlo do mojich blogov, si budete môcť prečítať v knižke,…
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Už nie si ten malý chlapec,
čo kriedami kreslí na chodník
autá a tajné odkazy.
Také, čo len ty chápeš.
A keď ich niekto vymaže,
tak mu len jazyk vyplazíš.
Už nie si ten malý chlapec,
ktorý na konci ulice
začína plniť svoje sny.
Bol si vraj všade,
s prstom na mape
neprídeš nikdy…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Comments
Pridať nový komentár
a si spat...len momentalne na Podoli :)
Máš perfektné básničky.
Si v Prahe?