Pýtali sa či to bolí
veriť v niečo poznačené neverou
máčali mi rany v soli
a ja som ti z letných polí
podaroval gladioly
červené a tajomné tak ako nov
chceli aby som bol nimi
zapaľovať niečo čo už nehorí?
predsa ešte trošku dymí
a tak som ti počas zimy
pošepkal: to teplo príjmi
so šťastím a troškou pokory
vraveli že je to jasné
čoskoro to obidvaja ukončia
my sme sa však mali krásne
žili rýmy našej básne
svetlo čo už nikdy zhasne
bude svietiť do ďalšieho storočia
Comments
Pridať nový komentár
Krásne,
tento kúsok poézie je presne podľa mojich predstáv. Takto by báseň mala vyzerať. Nič nevtieravé ani násilné a napriek tomu s hlbokou myšlienkou a, teda aspoň pre mňa, veľmi emotívne. Len tak ďalej. :)
S gladiolami sa dá zrýmovať všeličo.. fakt úžasné slovo :) schéma ABAAAB ma tiež zaujala ale tie „Béčka“ tam podľa mňa pôsobili možno trochu rušivo svojou dĺžkou. „Áčka“ to vždy slušne rozbehli a celá strofa doslova gradovala, len na konci to B trochu narúšalo z hladiska melódie či rytmu, neviem to presne pomenovať, hovorím len svoj laický názor. Možno že tam ten šiesty verš na konci každej slohy byť ani nemusel.
Ale inak sa mi to lúbi (až na: „čoskoro to obidvaja ukončia, my sme sa však mali krásne“ – to mi trochu drásalo oči i uši). Rýmy parádne, o nejakých gramatických nemôže byť ani reči.