Tato veta sa mi zarezala do pamäti - veta zo starej, veľmi starej skladby. Veľmi krásna veta, ktorá sa nedá adekvátne preložiť- ako to už chodí s prekladmi: buď sa stráca krása vety, alebo jej presnosť. Listy sú napísane, nikdy nemienené byť poslanými. V tie časy ešte sa listy písali celkom bežne, ale aj tak, znelo to tak divne: načo by kto písal listy, ktoré nemieni poslať? Odvtedy utieklo nemalo vody v rieke menom Život. Epištolárny žáner pomalý ale isto zánika: kto už teraz vôbec píše listy?! Myslím tým normálne klasické listy- perom na papieri. Normálne listy, rozsiahle, podrobné, ktoré sa neskladajú z krátkych viet na pohľadnici. Ja ich ešte stále píšem. Píšem rodičom, ktoré nemajú počítač a nikdy ho mať nebudú. Viem že nesmierne sa tešia na hrubú obálku a moje listy nezahadzujú, odkladajú si ich aby mohli znovu a znovu ich vybrať a prečítať. Píšem listy svojej kamarátke, ktorá takisto ignoruje počítač a telefón. Pripadám si občas ako... ani nie biela vrana, ako archeopteryx, ale ešte stále píšem listy. Preto že nenávidím telegraficky štýl SMSiek, preto že môžem nenáhlivo usporiadať myšlienky, prosto preto že som materialista a rada držím v rukách materiálnu,hmotnú, ťažkú, hrubú obálku s listom, napísaným pre mňa. A ešte preto, že listy sú dobré na niektoré špeciálne veci. Ak vás ide rozhodiť od zlostí na vašeho partnera, neponáhľajte sa vykričať vaše pretenzií hneď mu do tvare. Za-prve, je to smiešne a nedôstojne- hystericky vrieskať, podľahnúc emóciám. Oveľa viac na neho zapôsobíte, ak namiesto kriku hrdo a mlčky odovzdáte mu obálku a odídete. Budte si istá-prečíta aspoň zo zvedavostí. Za-druhé, z listom sa nedá pohádať či mu skočiť do reči. Za-tretie, v liste svoje pretenzii premyslite, logicky zdôvodnite, na nič nezabudnite, nájdete vyraz drsnejší alebo mäkší-skrátka ukujete si dokonalú papierovú zbraň. A nakoniec: neodosielajte /neodovzdávajte/ mu list hneď. Nechajte ho pár dní "odležať". Za tých pár dní sa všetko vyjasní: buď vaše rozhodnutie dať priateľovi písomnú "výpoveď" stvrdne ako diamant, buď sa upokojíte a papierová zbraň zostane nepoužitá. Ale nezahadzujte ten list, odložte niekam. Možnože sa vám niekedy zíde, list ktorý ste nikdy neposlali...
tak to pozor, internet mám veľmi rád, aj internetovú komunikáciu ale ja osobne stále píšem listy, a píšem ich rád. Je v tom kus romantiky, a niečo osobnejšie ako v mailoch a podobne. Ja na listy nedám dopustiť aj keď môj rukopis je otrasný, ale kto chce tak rozlúšti. Nad listami netreba lámať palicu, aj kěd asi tomu už nezabránime. A nepíšem ich len v hneve, dá sa využiť / zneužiť na oveľa krajšie účely :) Inak pekný článok alebo čo to bolo.
Ja tiež rada píšem listy, z dôvodov, ktoré si tu už spomenula... nedá sa v nich pohádať, nedá sa skákať do reči... takisto si človek môže dlhšie a dôkladnejšie premyslieť, čo chce vlastne povedať a ako to chce povedať. Viem, že sa vyjadrujem oveľa lepšie písomne ako slovne. Ale ja nerozoznávam medzi normálnymi listami a e-mailami. Dokonca preferujem e-maily nielen preto, že sú zdarma, ale hlavne preto, že môj škrabopis by aj tak nikto nevylúštil. Moja slovenčinárka mi raz povedala, že aj kocúr píše krajšie ako ja, utkvelo mi to v pamäti. Stále hojne používam papier a pero, ale nie na niečo, o čom predpokladám, že si to prečíta niekto druhý. Niečo na tom určite je, na tej hmotnej podobe, ktorú nemožno len tak "hacknúť", ktorá je len v jedinom exemplári, ktorá odráža emócie človeka aj typom písma...
Viete, že sa dá písať naozajstným husacím pierkom? Ostro orezaným pierkom na zažltnutom papieri. Používam na to tuš a tie najlepšie svoje myšlienky si zapisujem práve takým spôsobom. To je na margo romantiky listov. A s praktického hľadiska: včera som dostala list od sesternice, a v ňom poďakovanie. Totiž metóda odovzdávania pretenzií v písomnej forme veľmi jej pomohla minimalizovať v rodine konflikty s manželom a dcérou-puberťáčkou.
Sedela som na Iževskom letisku a čakala na let do Sankt-Peterburgu. Husto snežilo, a preto nikoho neprekvapilo, že let bol na pár hodín odložený. Na prípad dlhého čakania na našich letiskách a železničných staniciach sú zriadené miesta na sedenie aj ležanie, a tak som sa pohodlne usadila na malom…
Pokúsila som sa preložiť kúsok zo svojej knihy o psoch do slovenčiny. Za prípadné chyby sa ospravedľnujem. KOCURI Kontajnery pre odpad pri našich panelákoch stali všetky pokope, vytvárajúc zo seba niečo ako supermarket. Každý aspoň trochu vážiací seba pes pokladal za povinné a slušné zaskočiť tam…
Ženy sú ako husle: v jedných rukách spievajú sladkú melódiu nehy, lásky a šťastia, v iných odporne vrieskajú. Ty sa sťažuješ, že sa ti ušli rozladené husle. Stáva sa, ale keď sa to opakuje aj s druhými, aj s tretími, asi problém nie je v husliach ale v huslistovi... Rozladené husle sa…
Pri nohách sa mi rysovala nejasná silueta. Nejaký muž. Presnejšie-mužíček. Drobný, otrhaný, nervózny, neprestajne pozerajúci na všetky strany. -Kukuč!-nevľúdne povedala som, keď sa jeho pozornosť upriamila bezprostredne na mňa. -Upír, ak sa nemýlim? Pár sekúnd mužíček iba tupo civel na "nebohú…
Žabkynský upír -Tak ako, pani bosorka?Ja som iba odmietavo zavrtela hlavou a mimovoľne zívla. Ten upír už mi začínal liezť na nervy. Tretiu noc som sa, ako prekliata, motala ulicami tejto dediny, ale upíra nezazrela ani len okrajom oka. Vošla som do krčmy, trochu posunula sklamaného majiteľa a…
VERIM NA MIMOZEMŠŤANOV Presnejšie, verím na existenciu mimozemského života, včetne jeho inteligentných foriem. Verím na to,že vznik života nie je náhoda, ale zákonitosť. Že za určitých podmienok život zákonite vzniká, ako zákonite každé teleso s priemerom okolo 400km sa formuje do gule. Nebudem…
ILJANADievča sa ponáhľalo domov. Ráno, hneď na úsvite, zobralo krajec ražného chleba a ticho vykĺzlo z domu. Utekalo lesnou cestičkou s košom,spleteným z brezovej kôry v rukách. Posledný týždeň sa vydaril suchý a teplý, skutočne letný. Preto maliny museli dozrieť znamenité: nie kyslasté a vodnaté,…
Chcem zomrieť pekne. Napríklad na brehu Atlantického oceánu, na opustenej pláži, kde chladné tyrkysové vlny hrýzú kriedové útesy.Chcem popritom počúvať rachot spenenej vody, kríky čajok a oslobodzujúce akordy obľúbenej hudby. Ešte nemám premyslené všetky technické detaily, ale raz si to …
Amulet sarmatskeho veľkňazaZačiatok. Mračno.M R A Č N O Mračno sa vyvalilo spoza lesa rýchlo a nečakané, ako nepriateľská jazda zo zálohy. Už od rana bolo sparno a dusno. Nebo, hoci aj malo bledo belasý odtieň kvôli jemnej páre, visiacej vo vzduchu, bolo bezoblačne. Ľudia, červení a upotení,…
Najčastejšie otázky o deťoch s ADHD v škole:
Je dieťa s ADHD aj agresívne?
ADHD sa zvyčajne s agresivitou nespája. Deti s ADHD môžu mať emočnú dysreguláciu, čo v kombinácii s ich impulzívnosťou môže mať výrazný vplyv na ťažkosti so sebaovládaním hnevu. Epizódy „závažnej poruchy kontroly so slovnou…
,,Arizona Dream‘‘ je jeden z menej preslávených filmov významného kontroverzného režiséra Emira Kusturicu, rodáka z bývalej Juhoslávie, so scenárom Davida Atkinsa, Kusturicovho žiaka. Je Kusturicovým prvým filmom odohrávajúcim sa mimo Európy, a to konkrétne v krajine príležitostí, snov a ideálov –…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na…
Nie si len slovo
povedané do vetra.
Veta, čo nemá bodku.
A ak ťa len tak náhodou
iní nešetria,
tak zdvihni kotvy
a nechaj plávať ďalej
svoju papierovú loďku.
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Benátska lagúna - jeden z najkrajších kútov Talianska - skrýva okrem najznámejšieho ostrova - Benátok aj ďalšie poklady.
Chodím ich so svojimi priateľmi objavovať opakovane.
Program si organizujeme sami: na vypožičanej lodi, ktorú si riadime sami. (Nepotrebujete na to nijaké kapitánske skúšky…
Comments
Pridať nový komentár
tak to pozor, internet mám veľmi rád, aj internetovú komunikáciu ale ja osobne stále píšem listy, a píšem ich rád. Je v tom kus romantiky, a niečo osobnejšie ako v mailoch a podobne. Ja na listy nedám dopustiť aj keď môj rukopis je otrasný, ale kto chce tak rozlúšti. Nad listami netreba lámať palicu, aj kěd asi tomu už nezabránime. A nepíšem ich len v hneve, dá sa využiť / zneužiť na oveľa krajšie účely :) Inak pekný článok alebo čo to bolo.
Ďakujem. Vy, poeti, ste podivné plemeno...
Ja tiež rada píšem listy, z dôvodov, ktoré si tu už spomenula... nedá sa v nich pohádať, nedá sa skákať do reči... takisto si človek môže dlhšie a dôkladnejšie premyslieť, čo chce vlastne povedať a ako to chce povedať. Viem, že sa vyjadrujem oveľa lepšie písomne ako slovne. Ale ja nerozoznávam medzi normálnymi listami a e-mailami. Dokonca preferujem e-maily nielen preto, že sú zdarma, ale hlavne preto, že môj škrabopis by aj tak nikto nevylúštil. Moja slovenčinárka mi raz povedala, že aj kocúr píše krajšie ako ja, utkvelo mi to v pamäti. Stále hojne používam papier a pero, ale nie na niečo, o čom predpokladám, že si to prečíta niekto druhý. Niečo na tom určite je, na tej hmotnej podobe, ktorú nemožno len tak "hacknúť", ktorá je len v jedinom exemplári, ktorá odráža emócie človeka aj typom písma...
Viete, že sa dá písať naozajstným husacím pierkom? Ostro orezaným pierkom na zažltnutom papieri. Používam na to tuš a tie najlepšie svoje myšlienky si zapisujem práve takým spôsobom. To je na margo romantiky listov. A s praktického hľadiska: včera som dostala list od sesternice, a v ňom poďakovanie. Totiž metóda odovzdávania pretenzií v písomnej forme veľmi jej pomohla minimalizovať v rodine konflikty s manželom a dcérou-puberťáčkou.