Viac o autorovi
Niekedy je toho vo mne tak veľa, že mám pocit že o zlomok sekundy vybuchnem, vzlietnem alebo zhorím. Alebo všetko naraz.
Všetky príspevky od autora
Kráčam cestami ktoré pozná iba zverNohy zaborené až po stehná v mraze Vnútro mojej hlavy nepodlieha gravitáciívšetky myšlienky a plánynevypovedané sny a zámerypoletujú, vreštia a šepkajú miBolesť sa valí v intervalochGrcám čierne na bieluAle potichuTichúčko To nekonečné tiché vylievanie saV lesoch …
Pridať nový komentár