Tam, kde cítiť ruky pokoja,

čo rozpäté krídla by ma objali,

vrátiť sa chce duša moja,

že by ma k sebe víly prijali.

A spievať mi budú, hrať na husliach,

duša sa zachveje, svetlo bude v nociach.

srdce spieva s nimi, nechá sa viesť

a tie panie, zavedú ma do neznámych miest.

Kde vánok hladí sťa nežná ruka matky

a lístie skryje všetku tvoju temnotu,

kvety budú tvoje lásky

a stromy  stredom daného momentu.

Zaviedli ma kvetmi oblečené víly ďalej,

viac, než by som sám úboh zašiel

a štíty smiali sa, akí sme malí,

stavať sa proti nim..to by ste chceli.

Dá sa ísť proti nej, no niet víťazstva

nad tým, čo krídla mi dáva.

A letím sťa tá krásna víla,

slobodu a radosť, príroda mi dala.