Živý alebo umelý? Táto otázka je dôvodom neutíchajúcej vojny medzi dvoma tábormi, ktorá naberá grády každoročne pred Vianocami. Stúpenci umelých stromčekov poukazujú na to, že drancovanie lesov kvôli dvojtýždňovej ozdobe je nezmyselné. Stúpenci živých stromčekov oponujú najčastejšie tým, že umelé nevoňajú. A k nim sa, napriek tomu, že sa považujem za milovníka a ochrancu prírody, pridávam aj ja. Problém však nie je v tom, že umelý nemá patričnú vianočnú čečinovú arómu, čo sa – ako stúpenci umelých stromčekov nadurdene pripomínajú – dá vyriešiť aj niekoľkými živými vetvičkami vo váze. Dokonca môžete na tento účel použiť konáriky zo strihaných alebo vyrúbaných ihličnanov, ktoré záhradkári každoročne pred Vianocami vyhadzujú, aby ste mali pokojné svedomie, že ste nemuseli vztiahnuť ruku na žiadnu nevinnú drevinu. Môj problém spočíva v tom, že ešte som nevidela umelý strom, ktorý by vyzeral ako… strom. Tie ohavy, čo stoja v regáloch, totiž skutočné jedle a borovice pripomínajú len za hustej hmly a z desaťmetrovej vzdialenosti. A keďže žiaľ, hustá hmla sa v našich obývačkách bežne nevyskytuje, a priznajme si to, desaťmetrová vzdialenosť tiež nie, radšej trvám na živom. Napokon, väčšina z vianočných stromčekov je pestovaná práve na tento účel a bez Vianoc by nikdy nemala možnosť vyklíčiť, podobne ako zvieratá vo veľkochovoch by sa bez ľudskej potreby jesť mäso nikdy nenarodili. Čo vytvára morálnu dilemu, o ktorej ale teraz nechcem písať. Každopádne, aj ja by som sa rada vyhla usmrteniu vyspelého organizmu, keby zaň existovala vhodná náhrada. Lenže tá neexistuje!
Prečo? Tomu som nikdy nerozumela. Vieme posielať ľudí na Mesiac (keď nám to má kto financovať), vieme vyrábať humanoidné roboty, vieme vytvárať živé 3D simulácie… tak prečo preboha nevieme vyrobiť umelý strom, ktorý nevyzerá ako obrovská kefa na čistenie fliaš nastriekaná tým najneprírodnejším odtieňom zelenej?! Pritom, aká absurdita, vence a vetvičky z na nerozoznanie pravej čečiny sa už predávajú. Keď to ide v malom, prečo to nejde vo veľkom? Že by to bolo pridrahé? Prosím vás! Do kvalitného umelého stromu bez váhania investujem aj niekoľko stovák. Veď je to investícia ak už nie na celý život, tak aspoň na pol určite. Výhody kúpy poriadneho umelého stromčeka by boli hneď dve – prvá, hlavná, je, že mi nemusí počas sviatkov zvierať srdce pri pohľade na usychajúcu mŕtvolku v mojej obývačke a druhá, s istotou kvalitného stromčeka v pivnici bude o jeden predvianočný zhon menej. Konečne nebudem musieť pred každými sviatkami riešiť, či predávajú krajšie pred Billou alebo Kauflandom a ako tú opachu narvať do výťahu.
Samozrejme, umelé stromy nemusia imitovať skutočnú rastlinu až tak presvedčivo, že ju usvedčí len analýza DNA, respektíve užasnuté zistenie v labáku, že ten na pohľad úplne živý strom žiadnu DNA nemá. Ale chcem strom, ku ktorému sa budem môcť priblížiť a odtrhnúť si z neho kolekciu bez toho, aby ma do očí bodla jeho odfláknutá umelosť. Preč so všetkými svietiacimi či blikajúcimi ihličkami a zelenými strapcami namiesto ihličia! Preč s bielymi, jedovatozelenými či inak exoticky sfarbenými nepodarkami! Ale dobre, ak sa niekomu páčia aj také, prosím. Ale v ponuke obchodov by mali byť aj verné napodobeniny stromov. A ako majú tieto ideálne umelé ihličnany vyzerať?
1.    Malo by byť už z pohľadu jasné, aký druh dreviny napodobňuje. Uprednostňovala by som imitácie jedlí bielych, keďže tie sú zákonom chránené a živé legálne aj tak nezoženieme, pekné by však boli aj často používané kanadské jedle, borovice či zaujímavé spestrenie – smreky, ktoré sa ako živé stromčeky veľkej obľube netešia, lebo ihličie ich spravidla opustí ešte skôr ako salónky.
2.    Hoci ako celok je stromček symetrický (nie že by v prírode asymetrické stromčeky nejestvovali, ale na tie si pred Vianocami spravidla nikto pílku neberie), v menších škálach sú zreteľné nepravidelnosti. Konáre nie sú umiestnené presne oproti sebe v identických vzdialenostiach a ich usporiadanie na kmeni sa nedá vyjadriť matematickým vzorcom. Vetvičky nevyzerajú ako vzájomné klony, usporiadanie ich bočných vetiev sa odlišuje a nikde na strome nenájdete dve úplne zhodné.
3.    Vetvičky majú hnedé sfarbenie od kmeňa až po rastový púčik, ktorý tam tiež je. Výrobcovia stromov by sa už mohli naučiť, že ihličnany nie sú polokry!
4.    Ihlice majú dĺžku, tvar a usporiadanie typické pre daný druh. Z praktických dôvodov nemusia byť ostré, to aj tak nevidno, ale určite by mali z vetvičiek „vyrastať“ tak ako v skutočnosti. To znamená, u smrekov a kanadských jedlí okolo celého konárika, u jedlí v dvojrade a u borovice po zväzočkoch.
5.    Ihlice správnej umelej borovice vyrastajú z brachyblastov. Ak ste si práve pomysleli, že táto požiadavka už príliš naznačuje profesionálnu deformáciu, vedzte, že brachyblasty sa výrobcovia väčšinou unúvajú dať aj na tie najhoršie napodobneniny stromov s ihličím á la strapce. Naznačujú ich tie krátke hnedé strapce medzi dlhými zelenými. Takže to nie je až taká nerealizovateľná strelená požiadavka. Samozrejme, na kvalitnom umelom stromčeku by tie brachyblasty mali vyzerať oveľa vernejšie.
6.    Kmeň v žiadnom prípade nie je zelený. Má farbu a štruktúru charakteristickú pre daný druh a samozrejme aj pre vek stromu. Mladé jedle mávajú ihličky sporadicky vyrastajúce z kmeňa – tie nech tam sú!
7.    Len nie dve farby, prosím! Minimom by mali byť tri – jedna na kmeň, druhá na rastové púčiky, a na brachyblasty, a tretia na ihličie. Aj to však len v prípadoch, že ihličie je jednofarebné – treba rešpektovať, že jedľa má zo spodnej strany ihlice sfarbené inak ako z hornej. Farby, samozrejme, zodpovedajú reálu a nie tomu, čo v továrni zostalo po výrobe gumených žiab.
8.    Šišky nemusia byť, ale ak sú, sú príjemným spestrením. Ich umiestnenie, tvar a veľkosť však samozrejme musia zodpovedať reálu daného druhu. To znamená nie borovicová šiška na smrekovej čečine, ako som to videla na jednom umelom – a až na tento „detail“ dobre vyzerajúcom – venci.
9.    Z praktických príčin by mal umelý stromček byť rozoberateľný – jednak aby sa lepšie skladoval a jednak, aby v prípade zlomenia či spálenia vetvičky sviečkou bolo možné túto časť vymeniť za „náhradný diel“. Miesta spojov však musia byť takmer neviditeľné!
10.    Nijaké nápisy ani sériové čísla na vetvičkách! Ak už má výrobca neovládateľnú potrebu niečo na svoj výrobok napísať, nech tak učiní na jeho stojane. Najlepšie z jeho spodnej strany.
11.    Stojan, na rozdiel od vetvičiek, má miesto spoja s kmeňom naopak výrazné a dáva všetkým naokolo najavo, že strom s ním netvorí jeden organický celok.