Za detské rany mečom,
za nekonečné "prečo?",
kúdeľ jej vlasov plavých
v rýchliku z Bratislavy.
Za prsty v obkľúčení,
za dievča v tele ženy,
za vytrhané chlpy,
že moje strachy trpí,
za macka na notebooku,
aj za bezpečnú ruku.
Za oko doďobané,
za neužité zbrane,
za to, že teraz viem.
Ďakujem.
1460
Kope vás múza
Zuzke
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Myslíš si o sebe, že si femme fatale.Ja by som ti najradšej do hlavy zaťal.
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Nie si len slovo
povedané do vetra.
Veta, čo nemá bodku.
A ak ťa len tak náhodou
iní nešetria,
tak zdvihni kotvy
a nechaj plávať ďalej
svoju papierovú loďku.
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Už nie si ten malý chlapec,
čo kriedami kreslí na chodník
autá a tajné odkazy.
Také, čo len ty chápeš.
A keď ich niekto vymaže,
tak mu len jazyk vyplazíš.
Už nie si ten malý chlapec,
ktorý na konci ulice
začína plniť svoje sny.
Bol si vraj všade,
s prstom na mape
neprídeš nikdy…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Comments
Pridať nový komentár
Ale tak díky no, hlavne že neunudilo
Najkrajšia "milostná" báseň akú som čítal..
Ako je už asi známe, poéziu nečítam, no keď je krátka, občas sa na ňu mrknem a to bol aj tento prípad. A je to... slovom milé. :-)
Ty si cestoval? :)
vlastne cestujem hlavne vlakmi IC ráno po piatej alebo autom... A fakt s vami nezdieľam rovnaký typ lásky k ženám, takže prítulnej žene akejkoľvek farby vlasov ešte k tomu v nočnom kupé by som sa... Povedzme, že nepotešila.
Je ťažké nebyť Zuzkou. Byť priateľkou básnika a nestať sa jeho múzou, to je smutné a bolestivé.
Gino, od teba by som tento typ poézie akosi nečakal...
ale viem, že keď srdce zavelí, tak to proste plynie aj samé...
Vieme, že to nie je vrchol umenia, ale tá úprimnosť a túžba po zdieľaní šťastia je natoľko krásna, že ti nemôžem priať do budúcna iné, len...
Kiežby si mal na podobné kúsky ešte milión dôvodov! Kiežby tvoje (vaše) šťastie trvalo na veky! Kiežby v tebe lásky zrodila ešte silnejšiu inšpiráciu!
Múze zdar! A drž sa!
S pozdravom,
Dušan Damián
A ja že sa tu konečne rozpútala nejaká riadna diskusia.. a on to je monológ ;) podľa mňa toto je vrchol umenia..
A je jej jedno, či to niekto považuje alebo nepovažuje za vrchol umenia.
S tým umením je to tak... každý kúsok je krásny. Ten, čo je spätý s láskou obzvlášť.
Pre niekoho je to vrchol pre iného nie... Napokon je to vlastne jedno.
Takéto úryvky nepotrebujú komentáre...
Načo sa vyjadrovať...
Takéto úryvky sú len pre toho, pre koho sú a tí ostatní, ak ich čítajú...
Ale hlavne, že Zuzka sa potešila. Azda to je ten hlavný účel a na inom beztak nezáleží...
Prečo ťažké, Mia... Ešte nikdy si necestovala v nočnom kupé v rýchliku z Bratislavy s peknou, prítulnou babou?
Ťažké. Na mňa...