Milujem jeseň. Milujem aj zimu a vľúdny vzťah mám tiež k zvyšným ročným obdobiam, no jeseň jednoznačne vedie. Bola som jesenným človekom ešte skôr než som zistila, že milovať jar je strašné klišé. Jeseni teda nefandím preto, že sa chcem líšiť, ale preto, aká je. A aká je? Na základke nás už dosť…
Konečne ste to urobili. Práve ste sa odhodlali. Odpálili ste svoj mail či odoslali zásielku s vaším milovaným rukopisom a kontaktnými údajmi vydavateľstvu. A teraz nastáva mučivá, väčšinou neurčitá doba, počas ktorej očakávate odpoveď. Čo spraviť, aby vám z neustáleho myslenia na to, že ešte…
Nedávno som tu na Enigme sledovala zaujímavú diskusiu. Týkala sa otázky, ako vytvoriť sympatickú postavu. Spraviť nesympaťáka je totiž ľahké – môžete na to zvoliť nejakú až zo šiestich mnou opísaných metód. Ale sympaťák je už trochu tvrdší oriešok. Naveľa-naveľa sa mi podarilo u mne sympatických…
Pekný deň, bežný splav. Po počiatočných silných rečiach, že to dáme do Revišia až z Budče, sme to postupne skresali na štart z Lovče. (Na moju veľkú neľúbosť, lebo som chcela vidieť mesto, kde momentálne žijem, z riečnej perspektívy.) Úzky kajak, dvaja pádlujúci, jeden cestujúci, pardon,…
Ľudia, ktorí nepíšu, mávajú o písaní neraz zvláštne predstavy. Notoricky sa stretávam s určitými typmi omylov a hoci ich neustále uvádzam na správnu mieru, je to ako s inými mýtami – sú nezničiteľné. Napriek tomu sa pokúsim aspoň o ich čiastočnú elimináciu aj takouto formou. Mýtus 1: Knihy od…
(Začiatok poviedky) Vnorila sa medzi stromy. Kráčala náhlivo, ale nie behom, aby nepresilila telo a nedonútila ho vypudiť nemluvňa. Letný, teplý vietor šumel lístím, hral sa s jej vlasmi aj sukňami. Azda sa dostane k sestre ešte prv než jej útek odhalia. Vezme Maelcora a hneď pôjde ďalej – on…
Keby som sa tak narodila v kráľovskom paláci, premýšľala Alita, teraz by ma neprehliadali ako dojnú kravu na trhu. Ťažko sa ubránila podobným myšlienkam, vlastne v tejto chvíli bola za ne vďačná. Vďačná za čokoľvek, čo odpútalo jej pozornosť od rúk bezostyšne blúdiacich po jej nahom tele. Ruky…
Stalo sa vám to už niekedy? Máte rozpracovaný príbeh, vyzerá celkom sľubne, ale... niečo vám v ňom chýba. Situácia, nápad, názov... Dumáte, čo s tým. A zrazu vám napadne riešenie. Zlá správa: to riešenie ste ukradli z iného príbehu. Dobrá správa: ten iný príbeh bol tiež váš. Alebo to až taká dobrá…
Hoci vediem kampaň proti škrtaniu myšlienok z literárnych diel, nezabúdam jedným dychom dodávať, že škrtanie býva aj užitočné. Závisí od toho, čo sa škrtá. A naň sa teraz poďme pozrieť. Na užitočné škrtanie. Verím, že nejeden začínajúci autor má pri snahe vtesnať svoj text do drastického…
Predošlá časť Ako dvadsaťpäťročná som opäť rozbehla šiesty celok za súbežného dopĺňania predošlých. Zároveň som chcela odľahčiť svoj čoraz obludnejší „to do“ zoznam po dokončení, a tak som súčasne dopĺňala aj predošlé súhvezdia. Trošku motivácie do dopisovania mi vrátilo aj to, že ma aj vďaka tejto…
Comments
Pridať nový komentár
Áno, ja takto odkresľujem. Ďakujem!!! Fakt si to vážim, lebo som to sem vešala s dosť malou dušičkou...
To si kreslila ty???? ty takto kreslíš? och môj bože! asi som odpadla! to je úžasné!!!! :D
Díky. :-) Ale neviem, na základe čoho môžeš posúdiť svojskosť, keď nevidíš predlohy (hoci obe sa na internete dajú nájsť).
Tieňovanie z fotky mi vždy pripadalo ľahké, teda ľahšie ako pri kreslení reality. Toto bolo navyše zjednodušené tým, že fotografia gitaristu bola čiernobiela (presnejšie hnedobiela).
Máš pravdu, že to zďaleka nie je moja prvá kresba; na druhej strane, nekreslila som už celé roky, ale pred týmto som sa rozcvičila odkreslením štyroch iných portrétov.
Tak ešte raz vďaka za pristavenie a povzbudenie. :-)
Ono, síce si hovorila, že je to do istej miery odkreslené, ale aj tak si myslím, že je to dosť dobré. Musela si sa s tým riadne vyhrať. :) Rozhodne lepšie, než koláž (hoci na titulku by sa to asi nehodilo). :)
Wow, to je dokonalé!!!! :-)
Do istej miery? No, asi tak z 90 %. Ale hrala som sa s tým dlho, už len gumovanie zabije strašne veľa času. A prečo nie na titulku? No dobre, tá DNA je dosť nevydarená (hoci som sa ju niekoľkokrát pokúšala prekresliť) a mala som v hlave aj preferovanejšie námety, ale tento bol u mňa tretí v poradí. A keď zohľadníme dostupné prostriedky, tak prvý.
Ďakujem, aj keď k dokonalosti to má podľa mňa ďaleko. :-)
Nie, o tú DNA nejde, tá je podľa mňa v pohode. Neviem presne prečo. Možno preto, že to nevystihuje knihu obsahovo (čo ostatne ani koláž...), je to len portrét hlavného hrdinu s náznakom niečoho (DNA), ale... neviem. Jednoducho mi to na obálku nepasuje. Neviem to vyjadriť racionálne, je to len vec pocitu. Nie preto, že by to nebolo dobré. Ale prosto sa mi to nehodí. Skôr by mi to paslo niekde dovnútra knihy na dokreslenie atmosféry. :) Ale je to, samozrejme, len môj osobný názor.
Nuž ale obsahovo je tú knihu veľmi ťažko vystihnúť jediným obrázkom. :-) Skôr už tú atmosféru, a tú podľa mojej osobnej mienky celkom aj vystihuje. Ale to je možno len tým, že som si na tento obrázok už zvykla. Totiž, predlohu tejto kresby (myslím gitaristu, pretože chromozóm pochádza z celkom iného obrázku) som dala na obálku svojmu šuplíkovému vydaniu. Dala som ju tam preto, lebo možnosti boli veľmi obmedzené a niečo tam byť muselo, no akosi sa mi to tak zapáčilo a tak som sa s tým stotožnila, že už sa mi v úlohe titulného obrázka ťažko predstavuje niečo iné.
Keby to bolo zmýšľané vyslovene ako ilustrácia do vnútra knihy, tak by to podľa mňa nemalo obsahovať dva rozličné námety – čiže aj hrdinu, aj vložený detail chromozómu. S takýmito mixami sa človek stretáva skôr na obálke, ilustrácie majú za úlohu znázorniť jeden konkrétny výjav z deja – čo by oba námety spĺňali, keby boli osobitne. :-)
nejde o dokonalosť, to ilustrácia ani nemusí byť, minimálne máš dobré oko a v ruke cit, napriek odkresľovania si dokázala držať svojský rukopis a to je plus, zachovala si proporcie...jednoducho, viem si predstaviť, že kdesi uprostred otvorím knihu s touto kresbou
určite to nie je tvoja prvá, tieňovanie si vyžaduje istú skúsenosť, zvlášť, ak je to z fotky
ak by si mala dostatok vhodných podkladov, a tento rukopis udržala na všetkých kresbách, určite by si sa nemusela hanbiť ukázať svoju knihu
tak toto je fakt uzasne! si fakt sikovna, tato obalka by bola ovela ovela lepsia !!!!!!!!! krasne... no, a co ked odkreslovane, aj to je umenie, verne zachytit co niekto vytvoril, ja tiez rada odkreslujem, ale taketo pekne to isto nie je !!!
Jéj, díky! Som fakt rada, že si myslíš, že by to bolo lepšie ako oficiálna obálka - ja sa tiež nazdávam, že to ku knihe viac sekne a to tak atmosférou, ako aj tématicky (na rozdiel od oficiálnej obálky tu je aj motív DNA, čo je veľmi dôležitý motív knihy). A on sa tiež viac podobá na skutočného Davida Settlea. Nie je to síce na 100 % on, ale tá podoba je tu rozhodne bližšie než na oficiálnej obálke...
Ale ani mne sa vždy to odkresľovanie nevydarí. ;-) A častokrát sa mi stane, že nech robím, čo robím, na tú predlohu sa mi to proste nechce a nechce podobať. Ale vtedy si poviem, že to aspoň môžem zverejniť a nemusím si od nikoho pýtať povolenie! :-D :-D :-D
našla som si oficiálnu obálku a musím povedať, že je to fakt hrôza... naozaj neviem, či by som si na základe takej obálky knihu kúpila... a zvlášť ak je bez nejakej "viditeľnej" anotácie....