Tento svet je nanič,
Nenávidím samu seba.
Ako som si mohla na teba zas spomenúť,
Chcem ta nechať isť.
Daj mi šancu isť za tebou isť.
Chcem zomrieť na tomto prekrásnom mieste.
Sedím tu a premýšľam o smrti.
Prečo mi nedáš tu možnosť isť k tebe??
MILUJEM TA
Uz viem nechcem bez teba žít,
V tomto hnusnom svete.
Kde je nenávisť, zrada a hlavne SMRT.
Tá nás rozdelila, oddelila od seba.
Prečo som ta nechala odísť bez boja?
Neviem sa s tým zmieriť,
Tam v diaľke čakáš na mňa,
Duša mi krváca, slzy štípu v očiach,
Už to neznesiem!
Žít bez teba
V tom svete intríg, odmietnutia
Potrebujem cítiť tvoju blízkosť.
Nezmyselný je môj život
Nestačí ani predstava na teba.
Comments
Pridať nový komentár
Pre tento príspevok si dovolím napísať jeden citát, ktorý som nedávno zahliadla na FB:
Nikomu nehovor o svojich problémoch.
20% ľudí to nezaujíma a zvyšných 80% sa poteší, že sa trápiš.
Je vidieť, že emócie tebou zmietajú a určite je dobre vyrovnať sa s nimi práve písaním. Neviem, či stojíš o malú radu, no keď sem niečo zavesíš, zrejme očakávaš reakcie. Takže: ak niečo napíšeš a chceš s tým ísť von, musíš si to po sebe prečítať aspoň 10 krát. Aspoň ja to tak robím a poviem ti, že každý krát si nájdem chybu. Gramatickú, alebo preklep. V tomto príspevku ma veľmi rušilo to, že za bodkou na konci vety nedávaš medzeru. Mnohé vety končíš čiarkou, čo nechápem, možno to mali byť verše? Na konci máš vetu: Nestačí ani predstava na teba. Nedáva zmysel. Viem, že niekedy chybu alebo nezmysel nezbadáš, ani keď na ňu pozeráš, preto je dobré nechať text odležať a vrátiť sa k nemu po čase. Ak čítam text s chybami, tie ma začnú rozčuľovať a úplne prestanem vnímať dej. To je zatiaľ všetko, nech sa ti darí v písaní.
Tešíme sa, že si pribudla do našej príjemnej spoločnosti literárne činných ľudí.
Príspevky sem môžeš vkladať aj tak, že si ich najprv napíšeš do WORDu, potom si otvoríš svoj blog, dáš PRIDAŤ NOVÝ PRÍSPEVOK, potom text vložíš systémom CTR C ---- CTRL V a nakonieš odošleš.
ahoj ,
neviem prečo mi to takto uložilo ... bolo to pisane ako rýmy,,,,, a ked som o tom pisala bola som uplne na dne
Len dúfam, že to, čo píšeš, nie je celkom reálne a v skutočnosti chceš žiť ďalej.