Milá oddychovka. No nečítala by sa ľahšie v prvej osobe? :) ale aj takto je to fajn. Nedávno som taktiež chcela zverejniť že my ženy rovnako potrebujeme vás mužov :D
Nad prvou osobou som nerozmýšľal, možno..pôvodne je to text vytiahnutý z denníka odbornej praxe na záhradníckej škole, táto prax sa tuším týkala vrúbľovania či očkovania, mali sme si postupy zapisovať do denníkov, neviem či to tak funguje aj dnes, a ja som každú tému písal v podobe poviedky, črty,ktorá, na prvý pohľad, málokedy súvisela s témou praxe. Nechápem ako som zmaturoval. Dodnes páni profesori spomínajú, ako sa pri tom nasmiali.Ďakujem
To je fakt zaujímavé... taký denník by som si teda prečítala :D:D:D:D
Ale k veci. Chcela by som si, boco, od teba prečítať aj nejaké novšie dielko, niečo impulzívne, dejové s podtónom tvojho subjektívneho pohľadu. Nejakú rvačku! :D možno citov, možno nie...
Skrátka vieš čo mám na jazyku, však? :D
Som si istá že máš čo povedať. A ukázať! ;)
Ó, kiež by!
len ten čas. Nemám ten tvorivý potenciál ako ty, zjednodušujem, vyhadzujem, hrám sa z textami, kým nie som spokojný a to popri iných povinnostiach chvíľu trvá. No tiež mám pár zošitov poznámok, ktoré začínam spracovávať.
A keď viem, že si to niekto rád prečíta, možno ma to motivuje k vyšším výkonom :D
tak musím povedať, že sa mi tento príspevok veľmi páčil.
Tá prvá osoba tomu podľa mňa vôbec nechýbala.
Najviac sa mi páčila druhá polovica od toho zrazenia na asfalt, ale celkovo to bolo písané pútavo.
Máš dobrý štýl boco, a ak je to staršie dielko, tak ho určite máš už dlhšie.
Čím som chcel naznačiť asi toľko, čo Majka povedala, teda že k tomu niekomu, kto si to rád prečíta môžeš zaradiť aj mňa. :)
Zostaň s múzou!
S pozdravom Dušan Damián.
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Comments
Pridať nový komentár