zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme
žiaden vietor...
Už nechcem počuť, že si niečo nezaslúžiš. Zaslúžiš, a právom! Ja nikdy nehovorím niečo, čo si nemyslím alebo čo necítim. A pri tvojich básňach prežívam hotovú rozprávku... samy sú úprimné, cítiť to z nich - na nič sa nehrajú, skrátka ohúria tou svojou skromnosťou.
Písať poéziu ako ja prózu? :D:D bože môj... :D
Či sa mi darí? ... nooo ani nie :D (v písaní teda určite nie, mám pocit, akoby som to celé zabudla), ale ja si z toho nič nerobím ;D
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Asi polovica detí s ADHD má aj iné pridružené poruchy či komorbidity. Je zrejmé, že v dôsledku toho vznikajú ešte zložitejšie podmienky, ktoré treba zvládnuť. Deti s ADHD majú často aj špecifické poruchy učenia (ŠPU), teda dyslexiu, dysgrafiu, dyzortografiu, dyskalkúliu, preto sú pre ne učenie sa,…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
Liečba detí s ADHD pozostáva z multimodálneho terapeutického prístupu, tzn. z rôznych terapeutických intervencií (zásahov), ktoré sa vykonávajú súbežne tak priamo s dieťaťom, ako aj nepriamo s učiteľmi, vychovávateľmi a rodičmi.
Intervencia u dieťaťa: kognitívno-behaviorálna psychologická…
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora.…
Časová porucha
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Potom, ako bol predposledný prorok z Abrahámovej pokrvnej línie [1], Ježiš Kristus, na základe rozsudku rímskeho prefekta Piláta Pontského, popravený na kríži, musela jeho jediná ženská spoločníčka, Mária Magdaléna, opustiť spolu s…
Comments
Pridať nový komentár
To je nádhera! Obdivujem ťa, ako dokážeš písať poéziu. Všetky tvoje verše sú veľmi citlivé, až mi to zovrie srdce... zakaždým. Naozaj krásne.
to si nezaslúžim, ale ďakujem
vedieť tak písať poéziu, ako ty prózu :)
dúfam, že sa ti darí..
pri konci ma dokonca zamrazilo a nebolo to preto, že by mi bolo zima. Fakt úžasné. Tvoje verše nikdy neobídem.
Zuzana
Už nechcem počuť, že si niečo nezaslúžiš. Zaslúžiš, a právom! Ja nikdy nehovorím niečo, čo si nemyslím alebo čo necítim. A pri tvojich básňach prežívam hotovú rozprávku... samy sú úprimné, cítiť to z nich - na nič sa nehrajú, skrátka ohúria tou svojou skromnosťou.
Písať poéziu ako ja prózu? :D:D bože môj... :D
Či sa mi darí? ... nooo ani nie :D (v písaní teda určite nie, mám pocit, akoby som to celé zabudla), ale ja si z toho nič nerobím ;D
ďakujem, Zuzka :)
skromné? práve mi začalo pršať do nosa :)
Neverím...