Comments

Pridať nový komentár

Viem, že týmto príspevkom, možno tak trochu popieram to, čo som o sebe napísala, že o sebe píšem nerada, ale také sú už moje paradoxy.. 

Ale tak zase, každý príspevok vychádza z nás, tak načo to vlastne rozoberať?! =D

V poslednej dobe sa venujem akejsi intímnejšej lyrike.. a toto sú také inšpirácie, ktoré prináša okamih.. a spomienka.. 

Budem rada za komenty.. =) 

 

Ahoj Symbellmína,

Tvoja báseň je celkom dobrá, píšem celkom lebo trošku mi vadia gramatické rýmy ako "nebeské, panenské", "vrú, derú", "vládne, opadne", no možno je to mojou "deformáciou voľného veršia" že mi to znie príliš "riekankovo" AVŠAK posledné verše sú podľa mňa neskutočne krásne!!! Myslím konkrétne tieto:

Stále vnímam purpur prvých kvapiek.

Tiež boli predzvesťou búrky..

znamením údelu matiek.

Vtedy tiež hrmelo

a ja bola som na to sama..

Za hustého dažďa..

Osamelo som pršala..

a sama sa ženou stala.

Tomu musím fakt tlieskať! Krása, strašne ma to oslovilo, takže ten začiatok úplne prebil a ja Ti dávam 5 hviezdičiek! :)

Tak ti veľmi pekne ďakujem.. za hviezdičky.. Už som si myslela, že to nikoho neosloví.. veľmi si ma potešila.. =)

A gramatické rýmy ja veľmi neriešim.. píšem ako ma napadne.. a dúfam, že sa páči.. =)

 

Fuha...paradne to je...:-) Ani neviem, co na to povedat...a suhlasim, ze najkrajsi bol asi zaver...Ten ma uplne dostal...ako uder zvona v kostole...:-)

Tesim sa, ze sa z teba stava taka spisovatleka...;-) 

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
2
Počet nazbieraných
225
Všetky príspevky od autora